Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) rešpektuje usmernenie Ministerstva financií SR, ktoré potvrdilo, že pri tvorbe rozpočtov na roky 2027 až 2029 sa na samosprávy aktuálne vzťahuje výnimka zo sankčných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Výnimka bola aktivovaná po tom, ako ministerstvo zistilo, že výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm, prírodných katastrof a plnením medzinárodných záväzkov prekročili hranicu 3% HDP. Toto usmernenie tvorí aktuálne základné východisko pri tvorbe rozpočtov samosprávnych krajov na rok 2027.

SK8 zároveň upozorňuje, že nejde o systémové riešenie, ale len o dočasné odloženie problému, a to navyše v prostredí existencie viacerých odlišných právnych výkladov. Samosprávne kraje preto naďalej žiadajú vládu SR a poslancov Národnej rady SR o vyňatie samospráv zo sankčných mechanizmov tzv. dlhovej brzdy.

Súčasná právna úprava vytvára dlhodobú neistotu a neprimerane dopadá na obce, mestá a samosprávne kraje napriek tomu, že ich dlh tvorí menej ako 2 % celkového dlhu Slovenskej republiky. V praxi by uplatnenie sankcií znamenalo obmedzenie dôležitých investícií a rozvojových projektov v regiónoch, ale aj zhoršenie rozsahu poskytovania a kvality verejných služieb poskytovaných obyvateľom.

Potvrdzujú to aj aktuálne výsledky prieskumu spoločnosti RegioLab, podľa ktorého by samosprávy pri uplatnení sankcií dlhovej brzdy odložili alebo zrušili investície v objeme 0,7 - 0,9 miliardy eur, teda asi 0,5 - 0,6 % HDP. Samotné samosprávne kraje odhadujú odklad investícií vo výške 217 miliónov eur.

Združenie SK8 preto považuje vyňatie samospráv z režimu sankcií dlhovej brzdy za jediné dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré umožní samosprávam zodpovedne plánovať investície, rozvoj regiónov a poskytovanie služieb pre obyvateľov. A to aj v kontexte ostatnej už platnej legislatívy, ktorá dostatočne rámcuje možnosti využitia cudzích zdrojov v rozpočtoch samospráv.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) za súčasných podmienok nemôžu vysloviť súhlas s návrhom Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2026 a na rok 2027, ktoré okrem nefinančných benefitov počítajú so zvýšením tarifných platov zamestnancov verejnej správy o 8,4% od 1. júla 2027.

Samosprávy si uvedomujú význam primeraného odmeňovania zamestnancov a dlhodobo podporujú stabilné a férové pracovné podmienky. Predložený návrh však vytvára významný finančný záväzok na rok 2027. Nejde pritom o jednorazový záväzok, ale trvalé zvýšenie výdavkov samospráv, ktoré s premietnu aj do ďalších rokov.

Nepovažujeme za zodpovedné, aby sme bezprostredne pred komunálnymi voľbami prijali záväzok, ktorého finančné dôsledky budú v plnom rozsahu znášať samosprávy v nasledujúcom volebnom období.

Nejde o odmietnutie potreby primeraného odmeňovania zamestnancov ani o vyhýbanie sa zodpovednosti za rozhodnutie. Ide o rešpektovanie princípu, že významne nové a dlhodobo rozpočtové záväzky, na ktoré nie je zabezpečené externé ani interné finančné krytie, majú byť prijímané s jasnou politickou a rozpočtovou zodpovednosťou tých orgánov samosprávy, ktoré ich budú následne realizovať.

SK8 a ZMOS preto v tejto chvíli nepovažujú za korektné vysloviť súhlas s prevzatím predmetného záväzku a navrhujú, aby sa konečné rokovanie o podmienkach kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2027 vo vzťahu k tomuto bodu uskutočnilo po komunálnych voľbách a po ustanovení nových orgánov územnej samosprávy a spôsobom, ktorý bude rešpektovať princípy rozpočtovej zodpovednosti.

Ak má dôjsť k rastu miezd, musí byť zároveň jasne určené a dlhodobo zabezpečené, z akých zdrojov bude tento rast financovaný tak, aby jeho dôsledky boli udržateľné v rozpočtoch obcí, miest a samosprávnych krajov.

Samosprávne kraje ako zriaďovatelia približne 150 divadiel, múzeí, galérií, knižníc a ďalších kultúrnych inštitúcií posledné dva roky upozorňujú na problémy v systéme podpory zriaďovanej kultúry zo strany Fondu na podporu umenia (FPU). Združenie SK8 preto dnes podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) so žiadosťou o preverenie transparentnosti, odbornosti a účelovosti prideľovania verejných prostriedkov z FPU.

Za problém považujeme najmä oslabovanie významu odborného hodnotenia projektov, nedostatočne odôvodnené rozhodnutia Rady FPU pri prideľovaní dotácií, netransparentné procesy v novom štatúte FPU či dlhodobú absenciu zástupcu samosprávnych krajov v Rade FPU. Zároveň evidujeme nepredvídateľnosť dotačných mechanizmov a viaceré zmeny pravidiel, ktoré znevýhodňujú zriaďovanú kultúru a komplikujú fungovanie regionálnych kultúrnych inštitúcií.

Dôsledkom je rastúca neistota pri plánovaní činnosti kultúrnych organizácií. Združenie SK8 preto žiada NKÚ SR, aby v zmysle svojich zákonných právomocí bezodkladne vykonal kontrolu vo Fonde na podporu umenia (FPU) so zameraním na:

1. Súlad zmien Štatútu FPU a súvisiacich vnútorných predpisov s princípmi transparentnosti, odbornosti a predvídateľnosti rozhodovania pri prideľovaní verejných prostriedkov.
2. Transparentnosť a účelovosť procesov pri prehodnocovaní bodovania projektov Radou FPU a ich odklon od hodnotení odbornými komisiami.
3. Dodržiavanie zákonných a vnútorných pravidiel FPU pri rozhodovaní o podpore projektov vrátane riadneho odôvodňovania rozhodnutí odchyľujúcich sa od odborných hodnotení.
4. Súlad podmienok výziev s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie žiadateľov.
5. Dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri rozhodovaní o rozdelení verejných prostriedkov vrátane posúdenia dopadov rozhodnutí Rady FPU na stabilitu a dostupnosť etablovanej zriaďovanej kultúry v regiónoch.

Naším cieľom je zabezpečiť, aby podpora kultúry na Slovensku fungovala predvídateľne, odborne a férovo voči všetkým kultúrnym inštitúciám a regiónom.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) apeluje na Ministerstvo hospodárstva SR, aby bezodkladne spustilo dotačný mechanizmus z Programu Slovensko zameraný na podporu energetického manažmentu. Samosprávnym krajom od 1. januára 2027 plynú z novej európskej a národnej legislatívy rozsiahle povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov. Bez systémového spolufinancovania zo strany štátu však kraje nedisponujú dostatočnými personálnymi ani finančnými kapacitami na ich zabezpečenie. 

Samosprávne kraje sú správcami rozsiahleho verejného majetku. Zriaďujú stredné školy, školské internáty, zariadenia sociálnych služieb, kultúrne inštitúcie aj administratívne budovy. Od roku 2027 im novela zákona o energetickej efektívnosti a súvisiacej legislatívy ukladá rozsiahle povinnosti na zber, evidenciu a vyhodnocovanie údajov o spotrebe energií a energetickej hospodárnosti budov verejného sektora. Štát však doteraz nevytvoril podmienky ani finančné nástroje na ich plnenie. Kraje tak majú plniť nové úlohy bez zodpovedajúceho financovania.

Hoci Ministerstvo hospodárstva SR ešte v roku 2023 deklarovalo zámer financovať sieť regionálnych energetických centier (predtým RCUE) a podpisovalo memorandá o spolupráci, do dnešného dňa nedošlo k spusteniu samostatného dotačného mechanizmu.

Vzhľadom na potrebu vytvoriť funkčný systém energetického manažmentu v regiónoch, združenie SK8 oficiálne predkladá rezortu hospodárstva zoznam nevyhnutných krokov na vytvorenie stabilných podmienok pre plnenie nových legislatívnych povinností:

• Urýchlené vyhlásenie dotačnej výzvy: Bezodkladné spustenie dotačného programu z opatrenia 2.1.3 (Podpora rozvoja regionálnej a lokálnej energetiky) Programu Slovensko na podporu energetického manažmentu VÚC a ich organizácií.
• Financovanie personálnych a technických kapacít: Zabezpečenie stabilného financovania odborných pracovných pozícií, informačných systémov a špecializovaných služieb potrebných pre verejný sektor.
• Harmonogram, metodika a vzdelávanie: Predloženie presného harmonogramu implementácie legislatívy, metodických usmernení, súčinnosť pri zavádzaní spoločného informačného systému RISEE a vytvorenie jednotného vzdelávacieho programu pre energetických manažérov samospráv.
• Spoločné pracovné rokovanie: Bezodkladné zvolanie pracovného stretnutia zástupcov ministerstva hospodárstva a samosprávnych krajov s cieľom vyriešiť pripravenosť samospráv na rok 2027 a nastaviť koordinovaný postup.

Združenie SK8 zdôrazňuje, že cieľom týchto krokov nie je iba formálne splnenie legislatívnych povinností, ale najmä vytvorenie funkčného systému energetického manažmentu, ktorý prispeje k efektívnejšiemu využívaniu energií, úsporám verejných zdrojov a kvalitnejšej správe verejného majetku. Samosprávne kraje preto očakávajú, že Ministerstvo hospodárstva SR v krátkom čase predstaví konkrétne riešenia, ktoré umožnia splniť nové povinnosti bez ďalšieho zaťažovania rozpočtov regiónov.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) sa spoločným otvoreným listom obrátili na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov NR SR a predsedov politických strán zastúpených v parlamente v súvislosti s návrhom novely zákona o dani z príjmov, parlamentná tlač 1490.

Dôvodom otvoreného listu nie je nesúhlas s pomocou rodinám. ZMOS a SK8 podporujú pomoc rodinám a jednorodičovským domácnostiam, vnímajú ich životnú situáciu a spolupracujú aj so združeniami a organizáciami, ktoré ich zastupujú. Otázkou je, z akých zdrojov bude nové opatrenie financované.

Navrhovaná zmena zasahuje do dane z príjmov fyzických osôb. Z tejto dane sú prostredníctvom podielových daní vo významnej miere financované mestá, obce a samosprávne kraje. Ak sa jej výnos zníži, menej financií zostáva aj samosprávam na služby, ktoré denne využívajú samotné rodiny – školy, sociálne služby, dopravu, miestne komunikácie, verejné priestory, kultúru, šport či bezpečnosť.

Podľa údajov uvedených v návrhu má opatrenie znamenať výpadok verejných príjmov približne 50 miliónov eur ročne v rokoch 2027 až 2030. ZMOS a SK8 preto žiadajú, aby bolo ešte pred jeho schválením jasne vyčíslené, aká časť tohto výpadku pripadne na mestá a obce a aká na samosprávne kraje.

Združenia zároveň upozorňujú, že nejde o prvú podobnú skúsenosť. V rokoch 2022 až 2025 predstavoval kumulatívny výpadok dane z príjmov fyzických osôb pre mestá, obce a samosprávne kraje spolu približne 1,89 miliardy eur. Štát časť tohto výpadku kompenzoval, no negatívny vplyv na príjmy územnej samosprávy však zostal na úrovni približne 1,23 miliardy eur.

Samosprávy pritom dôsledky viacerých predchádzajúcich rozhodnutí v oblasti daní a konsolidácie nesú vo svojich rozpočtoch dodnes. ZMOS a SK8 preto upozorňujú na potrebu nastaviť systém tak, aby sa pri každom novom opatrení štátu zároveň určilo, kto ho financuje a ako budú nahradené prípadné výpadky samospráv.

Osobitne dôležité je to aj v čase prípravy rozpočtu verejnej správy, ktorý doposiaľ nebol so zástupcami územnej samosprávy konzultovaný. Mestá, obce a kraje preto zatiaľ nepoznajú celkový súbeh pripravovaných zmien a ich dopad na svoje rozpočty.

ZMOS a SK8 nesúhlasia s tým, aby bol nový sociálny nástroj financovaný ďalším znižovaním príjmov samospráv bez náhrady. Ak bude návrh prijatý, budú požadovať plnú a systémovú kompenzáciu vzniknutého výpadku. Kompenzácia je preto pre obe združenia nevyhnutnou podmienkou akceptovateľnosti návrhu.

Podpora rodín a stabilné financovanie samospráv nie sú protichodné ciele. Mestá, obce a kraje sú miestom, kde rodiny žijú a kde každodenne využívajú verejné služby. Cieľom otvoreného listu je preto dosiahnuť, aby nové opatrenia na podporu rodín mali od začiatku jasne určené a udržateľné financovanie a aby ich náklady neboli prenášané na samosprávy.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) súhlasí s tým, že samosprávy najlepšie vedia, akú reformu potrebujú. Práve preto v marci 2026 predstavilo združenie SK8 spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) pozičný dokument s názvom Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu, ktorý má slúžiť ako podklad na prípravu reformy verejnej správy. Predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý aktuálne zopakoval svoje vyjadrenia z rokov 2025 a 2026, v ktorých vyzýval samosprávy, aby prišli s vlastným návrhom reformy verejnej správy, opätovne požiadalo o rokovanie na túto tému.

„Pozičný dokument sme predstavili v marci tohto roka. Nakoľko najvyšší ústavní činitelia na podujatie neprišli, adresovali sme im materiál spolu so žiadosťou o pracovné stretnutie. S prezidentom republiky a predsedom parlamentu sme sa už stretli, na spätnú väzbu z Úradu vlády SR však stále čakáme,“ uviedol predseda združenia SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.

Ako dodal, premiér vyzval samosprávy na prípravu reformy aj na májovom sneme ZMOS napriek tomu, že leitmotívom podujatia bol práve pozičný dokument a ambícia vstúpiť s vládou do rokovaní o konkrétnej podobe reformy. „Navyše som túto tému otváral aj na zasadnutiach Stálej konferencie celospoločenského dialógu. Preto ma prekvapuje, že premiér sa dodnes tvári, akoby o našom dokumente a iniciatíve nepočul. Považujem to za vykopávanie otvorených dverí a nezodpovedné vyhýbanie sa dôležitej diskusii o budúcnosti Slovenska,“ skonštatoval Jozef Viskupič.

Pozičný dokument, ktorý vznikol ako výsledok spolupráce združení SK8 a ZMOS, prináša spoločný pohľad obcí, miest a samosprávnych krajov na budúce usporiadanie verejnej správy, jej kompetencie, financovanie a vzťah s vládou. Jeho cieľom je otvoriť odbornú a vecnú diskusiu o reforme verejnej správy, predstaviť kľúčové východiská navrhovaných zmien a vytvoriť priestor pre dialóg medzi predstaviteľmi samosprávy, vlády a odbornej verejnosti.

Dokument predpokladá komplexnú reformu verejnej správy, ktorá sa týka ústrednej štátnej správy aj samospráv. Počíta napríklad s redukciou počtu ministerstiev, zrušením okresných úradov, presunom vybraných kompetencií na samosprávne kraje a mestá či so zlučovaním dlhodobo nefunkčných obcí. Jej cieľom je zvýšiť kvalitu poskytovaných verejných služieb.

Predseda združenia SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič bol hosťom relácie Štúdio TASR, v ktorej diskutoval o finančnej situácii samospráv a potrebe zmien v pravidlách dlhovej brzdy. Upozornil, že bez systémových úprav môže dôjsť k výraznému obmedzeniu investícií krajov, miest a obcí.

Predseda SK8 v relácii vysvetlil, prečo by prípadné vyňatie samospráv z ústavnej dlhovej brzdy neznamenalo koniec rozpočtovej disciplíny krajov, miest a obcí. Zároveň opätovne zdôraznil potrebu komplexnej reformy verejnej správy, ku ktorej SK8 spolu so ZMOS pripravilo vlastný pozičný dokument.

„Aby sme tomu rozumeli, my tie sankčné mechanizmy máme dva. My máme ako keby tú samosprávnu dlhovú brzdu, to sú rozpočtové pravidlá, a potom je aj tento ústavný konštrukt, ktorý dopadá na štát aj na samosprávu. My hovoríme, že nám stačí jeden, pretože sa správame zodpovedne a v rámci celej porcie verejného dlhu tvoríme iba 1,5 percenta. Mnohé samosprávy idú s nulovým zadlžením,“ zdôraznil Jozef Viskupič.

Zároveň upozornil, že aj napriek nízkej miere zadlženosti hrozí samosprávam v dôsledku súčasného nastavenia dlhovej brzdy obmedzenie investícií a rozvoja. „Môže nastať ten najhorší možný scenár v prípade samosprávy - zastaví sa rozvoj, zastavia sa investičné akcie.“ Dodal, že s právnym výkladom predsedu vlády SR Roberta Fica, podľa ktorého sa pravidlá dlhovej brzdy netýkajú samospráv v miere, ako sa prezentuje, sa nestotožňuje. Keďže v tejto téme panuje podľa neho značná právna neistota, mal by sa k výkladu ústavného zákona vyjadriť Ústavný súd SR. Samosprávy už pripravili znenie novely, ktorá by celú vec vyjasnila a kraje, mestá a obce spod dlhovej brzdy vyňala.

V relácii zaznela aj potreba pripraviť rozsiahlu reformu verejnej správy, ktorá by sa dotkla ústrednej štátnej správy aj samosprávy. SK8 spolu so ZMOS v tejto súvislosti pripravilo vlastný pozičný dokument, ktorý počíta okrem iného s redukciou počtu ministerstiev, zrušením okresných úradov v ich súčasnej podobe, presunom kompetencií na kraje a mestá, ako aj so zlučovaním dlhodobo nefunkčných obcí. Predseda združenia zdôraznil, že podkladom pre takúto reformu by mal byť predovšetkým ekonomický a kompetenčný audit štátu. Prípadné nové územné usporiadanie krajov by podľa neho malo prísť až na konci celého procesu, na základe výsledkov spomínaných auditov.

Predseda SK8 sa napokon vyjadril aj k téme predĺženia volebných období v samospráve na päť rokov, ktorú v Štúdiu TASR v júli otvoril štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák. Túto tému SK8 apriori neodmieta. K možnému rozdeleniu spojených krajských a obecných volieb, o ktorom tiež hovoril štátny tajomník MV SR, uviedol: „SK8 sa týmto ani nezaoberala, čiže berte to ako môj osobný názor, že pre mňa, ak je predlžovanie volebného obdobia terciárna téma, tak táto je ešte hlbšie. Myslím si, že toto reálne teraz samosprávu netrápi.“

Združenie SK8 reaguje na aktuálne vyjadrenia ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuela Migaľa vo veci neschválenia projektu Kybernetického zabezpečenia obcí a miest na zasadnutí Monitorovacieho výboru pre Program Slovensko, v ktorom sú samosprávne kraje zastúpené prostredníctvom dvoch členov združenia.

SK8 odmieta tvrdenia ministra, že hlasovanie jeho zástupcov na Monitorovacom výbore znamenalo spochybnenie významu kybernetickej bezpečnosti. Tú považujeme za dôležitú súčasť fungovania verejnej správy. Zároveň sme však presvedčení, že táto oblasť si vyžaduje systémové riešenie na národnej úrovni, ktoré zabezpečí jednotný prístup pre všetky samosprávy.

Pri rozhodovaní o využití obmedzených finančných zdrojov z Programu Slovensko sme upozornili na skutočnosť, že najmä menšie obce dnes čelia výrazne naliehavejším výzvam, ako je napríklad zabezpečenie pitnej vody, energetická transformácia, modernizácia technickej infraštruktúry či poskytovanie základných služieb obyvateľom.

Je potrebné zdôrazniť, že výhrady k navrhovanej výzve nemali iba zástupcovia samosprávnych krajov. Počas rokovania zazneli aj zo strany Ministerstva vnútra SR a ďalších členov monitorovacieho výboru. Práve pochybnosti o efektívnosti využitia približne 50 miliónov eur na kybernetické zabezpečenie najmenších obcí viedli k tomu, že návrh nezískal podporu väčšiny členov výboru. Ak chce minister pre takýto projekt získať podporu, mal by najskôr presvedčiť odbornú verejnosť a partnerov vo vláde o správnosti zvoleného prístupu, namiesto prenášania zodpovednosti za výsledok hlasovania na ostatných členov monitorovacieho výboru.

Postoj zástupcov SK8 preto nebol odmietnutím kybernetickej bezpečnosti, ale podporou systémového prístupu a zodpovedného nastavenia priorít pri využívaní európskych finančných prostriedkov. Sme presvedčení, že dostupné zdroje by mali v prvom rade smerovať tam, kde dokážu najvýraznejšie zlepšiť kvalitu života obyvateľov a riešiť najakútnejšie potreby regiónov.

Združenie SK8 reaguje na aktuálne vyjadrenia predsedu vlády SR Roberta Fica, podľa ktorého sa povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet nemusí vzťahovať ani na samosprávy a zároveň nepovažuje novelizáciu dlhovej brzdy za pravdepodobnú.

Predseda SK8, Jozef Viskupič, v tejto súvislosti upozorňuje na dlhodobý problém právnej neistoty, ktorá komplikuje fungovanie samospráv a ich schopnosť zabezpečovať služby pre občanov:

„Samosprávne kraje budú pri príprave rozpočtov postupovať zodpovedne a v súlade s platnou legislatívou, pričom ich cieľom je zabezpečiť stabilné financovanie základných služieb pre občanov, napriek narastajúcemu tlaku na ich rozpočty. Súčasné vyjadrenia predsedu vlády SR však nič nemenia na fakte, že aplikácia dlhovej brzdy na samosprávy vytvára dlhodobú právnu neistotu a je v praxi neudržateľná – bez systémovej zmeny nebudú samosprávy vedieť zostaviť rozpočty zodpovedajúce skutočným potrebám obyvateľov.

Združenie SK8 preto aj naďalej žiada vládu SR a poslancov parlamentu o úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby samosprávy z jeho reštrikcií vypadli. Ak k tejto zmene nepríde, štát prenáša dôsledky vlastných fiškálnych problémov na obce, mestá a župy, čiže samosprávnu štruktúru štátu, ktorá zabezpečuje 80% základných služieb pre občanov.“

Zároveň SK8 osloví Ministerstvo financií SR s oficiálnou žiadosťou o jasné stanovisko, akým spôsobom majú samosprávy v súčasných podmienkach zostavovať svoje rozpočty tak, aby boli realistické a zároveň v súlade s platnou legislatívou.

Zástupcovia troch najväčších združení územnej samosprávy na Slovensku sa spojili v dlhodobej spoločnej požiadavke  adresovanej poslancom Národnej rady SR. Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únia miest Slovenska (ÚMS) vyzývajú zákonodarcov na urýchlenú úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tlačovom brífingu varovali, že bez vyňatia samospráv zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy nebude možné zostaviť ich rozpočty na roky 2027 - 2029 a ohrozené ostanú tak aj základné služby pre obyvateľov.

Hoci sa samosprávy na celkovom dlhu verejnej správy podieľajú len menej ako dvoma percentami, aktuálne nastavenie “dlhovej brzdy” na ne dopadá výrazne. Združenia upozorňujú, že súčasný stav je neudržateľný a trestá kraje, mestá a obce za hospodárenie vlády, ktoré nedokážu ovplyvniť.

„Za stav verejných financií sú z 98,5 percenta zodpovední vládni politici. Samosprávy tvoria len zvyšných 1,5 percenta dlhu, a preto jednoducho nemôžu byť postihované dlhovou brzdou. Nehovoriac o tom, že my máme prísnejší zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý počíta aj s uvalením samosprávy do nútenej správy, čo je ten najväčší trest. Čiže kraje, mestá a obce sú motivované hospodáriť zodpovedne - plánovať a investovať v prospech zlepšovania služieb pre obyvateľov - ale sme proti tomu, aby sme trpeli pre nezodpovednosť niekoho iného,“ zdôraznil predseda SK8 Jozef Viskupič.

Zástupcovia územnej samosprávy navrhujú zmenu ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti v podobe vyňatia samospráv z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Návrh bol vopred prerokovaný a je podporovaný aj Ministerstvom financií SR, čo potvrdzuje ich opodstatnenosť a bezpečnosť pre stabilitu verejných financií.

„Ak má byť územná samospráva stabilným partnerom štátu, musí mať vytvorené podmienky na zodpovedné a predvídateľné hospodárenie. Neexistuje dôvod, aby samosprávy niesli dôsledky nastavení, ktoré nezohľadňujú ich špecifiká a reálne výdavkové potreby. Zmena novely ústavného zákona bude malým krokom k stabilizácii financovania miest a obcí, “ uviedol predseda ZMOS Jozef Božík.

Spoločne poukazujeme na tieto kritické body, a to už v kontexte zostavovania návrhu rozpočtov na najbližšie rozpočtové obdobie 2027-2029:

1. Nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv: Podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, čo je v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy nemožné. Rovnako tak platná legislatíva ukladá samosprávam povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet, čo v praxi vylučuje možnosť zapojenia ušetrených prostriedkov samospráv z minulých období.
2. Paralýza investícií: V súčasnosti platné legislatívne nastavenie ústavného zákona znemožňuje samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície, čo v praxi znamená zastavenie investičných projektov regiónov.
3. Kolektívna vina samospráv: Samosprávy sú trestané za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť. Hoci obce, mestá a kraje hospodária zodpovedne, limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy.
4. Investičný dlh vs. rozpočtová zodpovednosť: Samosprávy nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa. Žiadame o priestor na zodpovedné investície nám zverenej infraštruktúry, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch.
5. Už existujúca dostatočná legislatívna ochrana: Kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni.

Stavovské organizácie pripomínajú, že zadlžovanie samospráv je už dnes pod prísnou kontrolou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten efektívne limituje celkový dlh na individuálnej úrovni každej obce, mesta alebo samosprávneho kraja. Duplicitné a necitlivé sankcie zo štátnej úrovne sú preto nadbytočné a kontraproduktívne.

„Mestá nie sú príčinou problému verejných financií, no v súčasnosti nesú jeho dôsledky. Potrebujeme legislatívu, ktorá nebude brzdiť rozvoj, ale umožní nám zodpovedne investovať a plniť naše záväzky voči obyvateľom,“ doplnil prezident ÚMS Richard Rybníček.

Samosprávy stoja pred kľúčovým obdobím prípravy rozpočtov na roky 2027-2029.  Spoločná žiadosť adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky je jasným signálom, že bez legislatívnej zmeny hrozí územiu kolaps, ktorý pocítia obyvatelia v každodennom živote. Vzhľadom na to, že návrh získal podporu ministerstva financií, územie očakáva od zákonodarcov rýchly a konštruktívny proces schvaľovania tak, aby v septembri už mohli pripravovať svoje rozpočty na nasledujúci rok v súlade s požiadavkami novely ústavného zákona. 

Predsedovia krajov vyzývajú premiéra SR na rokovanie, kde jasne pomenuje dôvody jeho iniciatívy zmeny dĺžky prebiehajúceho funkčného obdobia poslancov zastupiteľstiev a predsedov samosprávnych krajov. Žiadame riadny dialóg a nie oznamy na stranickych snemoch.

Väčšina samosprávnych krajov nesúhlasí s návrhom premiéra Roberta Fica na odloženie komunálnych a regionálnych volieb z jesene 2026 na rok 2027. Takýto krok zasahuje do demokratických princípov a pravidiel právneho štátu. Mandát starostov, primátorov a županov, ako aj poslancov zastupiteľstiev, je výsledkom slobodnej vôle občanov. Jeho predĺženie bez priameho mandátu voličov by znamenalo spochybnenie ústavných základov demokracie.

Akékoľvek zásahy do volebných období musia byť prijímané s výhľadom do budúcnosti, teda musia sa týkať len nasledujúcich funkčných období – nie tých, ktoré už prebiehajú.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) zásadne nesúhlasí s návrhom vlády SR na ďalšie zníženie podielu dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný do rozpočtov vyšších územných celkov (VÚC).

Plánované zníženie vo výške minimálne 40 mil. eur ešte viac prehĺbi už existujúci problém a priamo ohrozí schopnosť samosprávnych krajov zabezpečovať služby pre obyvateľov a rozvoj regiónov. V praxi to znamená, že podiel krajov na dani z príjmov FO klesne z dnešných 29,5% na 28,6%. Konkrétne 19,7 mil. eur musia ušetriť formou znižovania výdavkov. 29,7 mil. eur si nechá štát z vyššieho výnosu daní. Naopak naspäť príde krajom len 8,6 mil. eur ako kompenzácia za valorizáciu platov v školstve. Samosprávam je už druhý rok po sebe krátený podiel na dani z príjmov fyzických osôb. Chápeme, že treba konsolidovať, ale nie na úkor samospráv.   

SK8 považuje za neakceptovateľné, že zástupcovia Ministerstva financií SR prijali predstaviteľov samosprávnych krajov až po tom, ako materiál o konsolidácii bol verejne predstavený na tlačovej konferencii. Plánované zníženie podielu z dane z príjmov FO priamo ohrozí schopnosť samosprávnych krajov zabezpečovať služby pre obyvateľov a rozvoj regiónov – vrátane znižovania modernizačného dlhu v strednom školstve, zariadení sociálnych služieb, verejnej dopravy, ciest II. a III. triedy, mostných objektov či kultúrnych inštitúcií. Viaceré zásadné otázky pritom zostávajú nedoriešené – napríklad dlhodobo neudržateľný model financovania sociálnych služieb, ktoré zabezpečujú kraje, ale náklady na ne každoročne rastú bez primeranej kompenzácie zo strany štátu. 

Kraje dlhodobo dokazujú, že hospodária zodpovedne a efektívne. Na rozdiel od štátu nesmú vytvárať deficit – zákon ich núti hospodáriť vyrovnane. Namiesto ocenenia tejto zodpovednosti však dochádza k ďalšiemu škrtaniu ich príjmov z daní. Ďalšie znižovanie zdrojov pre VÚC bez akejkoľvek diskusie bude v praxi znamenať jediné: menej kvalitné školy, menej opravených ciest a slabšiu dostupnosť sociálnych služieb.