Reakcia SK8 na predstavenie návrhov k reforme verejnej správy „Bližšie k občanom“:

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) má silný záujem poskytnúť súčinnosť a svoju expertízu pri tvorbe podkladového materiálu pre dokončenie decentralizácie verejnej správy, avšak súčasný prístup k spomínanej reforme druhej úrovne územnej samosprávy je pre nás neakceptovateľný. Požadujeme, aby sa v rámci druhej úrovne územnej samosprávy pracovalo s výlučným zachovaním samosprávnych krajov.

Komplexné stanovisko SK8

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) si váži a víta, že sa vláda Ľ. Ódora rozhodla otvoriť diskusiu k reforme verejnej správy, povýšiť ju na premiérsku tému. Združenie SK8 dlhodobo poukazuje na fakt, že reforma je nevyhnutná ako na samosprávnej, tak aj štátnej úrovni. Oceňujeme, že predmetný dokument túto potrebu reflektuje a pomenúva ju.

Viaceré návrhy riešení uvedené v dokumente podporujeme. Na druhej strane chceme veľmi jasne vyjadriť nesúhlas s prístupom dokumentu k reforme druhej úrovne územnej samosprávy. Konkrétne odmietame alternatívu, ktorú dokument rozvíja v podobe úvah o nahradení ústavne ukotvenej samosprávy vyšších územných celkov konceptom združení obcí (municipalitami). Samosprávne kraje si za 20 rokov svojej existencie vybudovali silnú pozíciu vo vzťahu k starostlivosti o zverené územie, riešeniu problémov, ktoré majú nadobecný a regionálny charakter a stali sa relevantnými a spoľahlivými partnermi pre obce a mestá v mnohých oblastiach.

VÚC majú v systéme verejnej správe svoje nenahraditeľné postavenie a úlohu, pre ktorú neexistuje zmysluplná alternatíva v rámci druhého stupňa územnej samosprávy, ktorá by vedela pozíciu VÚC plnohodnotne nahradiť. Samosprávne kraje:

Zabezpečujú komplexný rozvoj rešpektujúci potreby obyvateľov všetkých obcí na svojom území a v širších súvislostiach, nie potreby jednotlivých obcí.Riešia problémy a výzvy presahujúce katastre obcí – napr. regionálna verejná doprava, regionálne stredné školstvo, špecializované sociálne služby.Presadzujú politiky na národnej a európskej úrovni v záujme vytvárania kvalitného prostredia a podmienok pre poskytovanie služieb čo najbližšie k občanom.Suplujú úlohy štátu na svojom území v oblastiach, kde to štát nevie zabezpečiť, alebo reaguje pomaly – napr. krízový manažment mimoriadnych situácií (COVID-19).Zohľadňujú potreby obyvateľov aj tej najmenšej a najposlednejšej obce kraja.

Zároveň, z pozície samosprávnych krajov dlhodobo upozorňujeme, že výkon našej najdôležitejšej kompetencie, komplexného a udržateľného regionálneho rozvoja, je v súčasných podmienkach verejnej správy limitovaný, čo je spôsobené nejasným rozdelením zodpovednosti a kompetencií medzi VÚC a štátom, ale predovšetkým nedokončením procesu decentralizácie. Po viac ako 20 rokoch súčasného nastavenia organizácie verejnej správy (kompetencií) je zrejmé, že štát, či už prostredníctvom ústredných orgánov štátnej správy alebo výkonom miestnej štátnej správy, nedokáže zabezpečovať efektívne regionálny rozvoj.

Štát nepozná špecifiká jednotlivých regiónov a nevie efektívne reagovať na vzniknuté problémy – neexistuje univerzálne riešenie na všetky problémy.Štát nevie nastaviť adekvátnu dlhodobú víziu a strategické priority adresujúce potreby konkrétnych regiónov v jednotlivých oblastiach a vo výsledku často „nevie, čo má robiť“.Štát nevie efektívne implementovať rozvojové programy a povyšuje administráciu a formálnu stránku procesu pred výsledok.

Plne rozumieme cieľom komunálnej reformy, potrebe zlučovania obcí a vytvárania funkčných území s cieľom poskytovania komplexných a kvalitných služieb, čo najbližšie k občanom.

Komunálna reforma však musí mať dopad výlučne na prvý stupeň územnej samosprávy, keďže žiadne združenie obcí (municipalita) by regionálny rozvoj nedokázalo vykonávať neutrálne, nezávisle a plnohodnotne tak nahradiť rolu VÚC. Okrem množstva legislatívnych obmedzení a rizika potenciálneho uprednostňovania niektorých obcí v rámci „funkčného regiónu“ pred inými, združenia obcí (municipality) nie sú voči samosprávnym krajom funkčnou alternatívou pre adresovanie zodpovednosti za strategický rozvoj presahujúci ich katastrálne územia. Komunálna reforma by sa mala jednoznačne zamerať na vytvorenie kompetenčne a finančne silných miest a obcí, ktoré dokážu poskytovať služby efektívne, kvalitne a čo najbližšie k občanom, čo je ich absolútne najdôležitejšia kompetencia. Naopak komplexný a strategický regionálny rozvoj je absolútne najdôležitejšou kompetenciou samosprávnych krajov, pričom neutrálny prístup a nezávislosť úrovní územnej samosprávy je pre zachovanie rovnováhy a všestranného rozvoja nevyhnutné zachovať.

Združenie SK8 má silný záujem poskytnúť súčinnosť a svoju expertízu pri tvorbe podkladového materiálu pre dokončenie decentralizácie verejnej správy, avšak súčasný prístup k spomínanej reformy druhej úrovne územnej samosprávy je pre nás neakceptovateľný. Požadujeme aby sa v rámci druhej úrovne územnej samosprávy pracovalo s výlučným zachovaním samosprávnych krajov. Diskusia by sa nemala venovať tomu, či by VÚC mali existovať alebo nie, ale tomu, ako zabezpečiť samosprávnym krajom vyššiu mieru fiškálnej autonómie a aké kompetencie by na seba mali prebrať, aby napĺňali rolu regionálnych autorít, vykonávajúcich regionálnu politiku strategicky, komplexne a inovatívne.

Definitívna podoba nového systému financovania bude nastavená po ukončení úpravy deľby kompetencií a územnosprávneho usporiadania, ako aj dôslednej hĺbkovej analýze potrebného finančného krytia výdavkov na pokrytie jednotlivých kompetencií.

Zároveň apelujeme na vykonanie komplexného kompetenčného auditu vykonávaných kompetencií na všetkých úrovniach verejnej správy, ktorý by mal byť prvým vstupom do diskusií o tom, ako by mala efektívna štátna alebo samosprávna úroveň vyzerať.