SK8 nesúhlasí s návrhom strany SNS znížiť počet samosprávnych krajov – uvádzaná úspora 500 miliónov eur je nereálna, keďže služby a úrady by museli fungovať aj naďalej. Skutočný potenciál úspor vidíme v zoštíhlení štátnej správy, zrušení okresných úradov a posilnení rozhodovania priamo v regiónoch.

Združenie SK8 s návrhom redukcie počtu samosprávnych krajov nesúhlasí. Slovensko nemá problém s počtom krajov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Počet krajov nie je príčinou vysokých verejných výdavkov, často je len zámienkou, ako obísť podstatu problému – a tou je potreba zásadnej, koncepčnej reformy, ktorá prinesie viac kompetencií a rozhodovania bližšie k občanom.

Uvádzané odhady úspor vo výške viac ako 500 miliónov eur sú nerealistické. Značná časť nákladov na výkon verejnej správy by ostala, pretože služby, úrady a zamestnanci by museli fungovať aj naďalej. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že podobné zmeny priniesli len minimálne reálne úspory, zato zhoršili dostupnosť služieb a rozbili funkčné regionálne štruktúry.

V súčasnosti vidíme na Slovensku skôr opačnú tendenciu smerujúcu k centralizmu, ktorý v moderných demokratických krajinách nemá opodstatnenie. Posilňovanie moci centra na úkor územia je v rozpore s princípom subsidiarity, Európskou chartou miestnej samosprávy a osvedčenými európskymi modelmi – silná a zodpovedná samospráva rozhoduje tam, kde ľudia žijú a poznajú svoje potreby.

Územná samospráva nie je len mapa na papieri. Je to systém, ktorý má slúžiť ľuďom tam, kde žijú – v krajoch, mestách a obciach. Pre občana by redukcia krajov znamenala, že rozhodovacie centrá by sa ešte viac vzdialili, stratila by sa možnosť rýchlejšie riešiť problémy priamo v kraji a oslabila by sa regionálna identita. Kvalitný systém sa nebuduje kreslením nových hraníc, ale odstránením duplicít medzi štátom a samosprávou, posilnením finančnej autonómie regiónov a zabezpečením, že rozhodnutia robia priamo volení zástupcovia, nie politicky nominovaní prednostovia okresných úradov, pod ktorých má podľa návrhu prejsť časť kompetencií samosprávnych krajov.

Úspora verejných financií je dôležitá, no nie jediná a hlavná hodnota reformy. Významné úspory by bolo možné dosiahnuť aj zoštíhlením štátneho aparátu – na centrálnej úrovni aj lokálne, zrušením okresných úradov a prerozdelením ich kompetencií na samosprávne celky. Samosprávne kraje pritom dlhodobo patria medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy z pohľadu hospodárenia.

V neposlednom rade je znepokojujúce, ak je takto závažný návrh predstavený bez akejkoľvek diskusie so samosprávnymi krajmi, a to aj napriek existencii viacerých poradných orgánov Vlády SR, ktoré by sa touto témou mali zaoberať, ako napríklad Rada vlády SR pre verejnú správu alebo Splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu. 

SK8 je pripravené rokovať o zmysluplnej reforme verejnej správy, ktorá posilní kompetencie samospráv a odstráni zbytočné duplicity medzi štátom a regiónmi, bez toho, aby sa oslabovala regionálna identita a dostupnosť služieb.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) a Asociácia slovenských divadiel a orchestrov (ASDO) vyjadrujú zásadné znepokojenie nad rozhodnutím Rady Fondu na podporu umenia (FPU), ktorá v rámci výzvy č. 8/2025 znížila finančnú dotáciu pre zriaďované divadlá až o 70 % - z pôvodne alokovaných 250 000 eur na iba 75 000 eur. Takýto dramatický zásah ohrozuje vznik nových inscenácií aj dôveru v partnerstvo s FPU.

Alarmujúce je tiež zistenie, že Rada FPU pridelila v tomto roku všetkým divadlám - zriaďovaným aj nezriaďovaným, celkovo o 650 000 eur menej oproti návrhom odborných komisií. Ide o najväčšie zníženie zo všetkých oblastí umenia, ktoré vážne destabilizuje fungovanie regionálnych divadiel.

Toto rozhodnutie ide priamo proti uisteniam ministerky kultúry SR, ktoré zazneli na spoločnom rokovaní s predsedami krajov ešte v júni tohto roka. Vtedy zaznel záväzok, že akékoľvek zmeny s dopadom na regionálnu kultúru budú so samosprávami vopred konzultované. V tomto prípade sa tak nestalo.

„Zníženie podpory pre krajské divadlá o 70 % je ďalším jasným signálom, že štát hodil regionálnu kultúru cez palubu. Ide o tvrdý zásah do inštitúcií, ktoré samosprávne kraje systematicky a zodpovedne rozvíjajú. Deklaratórne a prázdne gestá v tejto situácii nestačia – práve na tomto rozhodnutí je vidieť skutočný postoj vlády k podpore kultúry v regiónoch. Očakávame nápravu, férový prístup a jasné vysvetlenie. SK8 nebude ticho, keď sa bude regiónom upierať rovnaký prístup ku kultúre,“ zdôraznil Jozef Viskupič, predseda SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Väčšina divadiel zriadených samosprávnymi krajmi získala v rámci výzvy č. 8/2025 podporu len 2 000 eur na projekt, čo v praxi predstavuje menej než desatinu reálnych nákladov na vytvorenie javiskového diela. Takto nízka suma zároveň vytvára výrazný nepomer medzi spolufinancovaním zo strany zriaďovateľov a príspevkom zo strany fondu, čo je dlhodobo neudržateľné.

„Dotácia vo výške 2 000 eur pokrýva len zlomok reálnych nákladov na vznik javiskového diela. Nestačí na zabezpečenie tvorivého tímu, scénografie, kostýmov ani technického zázemia. Znamená to, že niektoré inscenácie sa obmedzia alebo vôbec nevzniknú. V dôsledku toho sa znižuje kvalita, rozmanitosť a dostupnosť divadelného umenia pre verejnosť. Pre krajské divadlá, ktoré plnia kultúrnu aj vzdelávaciu funkciu v rámci celého regiónu, ide o vážne ohrozenie ich poslania,“ doplnil Tibor Kubička, predseda ASDO a riaditeľ Slovenského komorného divadla Martin.

Upozorňujeme, že žiadatelia ani odborné komisie neboli o znížení alokácie vopred informovaní, čím bol porušený zaužívaný štandard transparentnosti a predvídateľnosti rozhodovania. Navyše, Rada FPU nezverejnila žiadne odborné odôvodnenie, prečo k takejto zásadnej redukcii pristúpila – najmä ak nebolo spochybnené hodnotenie kvality projektov.

SK8 a ASDO žiadajú vysvetlenie a prehodnotenie rozhodnutia FPU. Samosprávne kraje ako najväčší zriaďovatelia kultúrnych inštitúcií na Slovensku očakávajú férový prístup, partnerský dialóg a úctu k práci kultúrnych profesionálov v regiónoch.

Divadlá dotknuté zásahmi Rady FPU vo výzve č. 8/2025:

Vyhlásenie združení Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) k uzneseniu vlády SR znížiť flexibilitu eurofondov určených pre samosprávy o 50 percent.

Samosprávne združenia zásadne nesúhlasia s postupom Vlády SR, ktorá hlasovaním o zadržaní flexibility konala voči záujmom samosprávy a obyvateľom Slovenska. Na vopred dohodnuté a určené projekty z oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy, klímy a energetiky svojvoľne zobrala bez predchádzajúcej diskusie financie vo výške 200 miliónov eur. Toto rozhodnutie vlády je zároveň v rozpore so všetkými dohodami a prísľubmi premiéra Fica a ministra Migaľa z prechádzajúcich týždňov, ktoré dali združeniam zastupujúcim samosprávy.

„Na rokovaní, ktoré sme viedli s pánom ministrom len deň pred rozhodnutím vlády, zaznelo uistenie, že samosprávy o prostriedky neprídu a majú aktívne predkladať žiadosti o nenávratné finančné príspevky. O to väčšie je naše sklamanie z tohto obratu. Pána ministra preto pozveme na najbližšie online rokovanie stopäťdesiat člennej Rady ZMOS, aby nám osobne vysvetlil dôvody tohto postupu,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

Za nízke čerpanie nenesú zodpovednosť samosprávy, tie svoje úlohy plnia a majú projekty pripravené. Skutočným problémom je nezvládnutý manažment zo strany štátu. Výzvy pre regióny boli oproti štátnym výzvam vyhlásené neskoro, prvá až v apríli 2024. Pričom viaceré z nich prešli opakovane zmenami, napr. hneď prvá má do dnešného dňa už šesť aktualizácií. Pravidlá sa priebežne menili, procesy sa byrokratizovali a MIRRI SR zasahovalo aj do samotných Rád partnerstva a Kooperačných rád, čo zbytočne predlžovalo schvaľovanie projektov. Tvrdenia, že samosprávy zlyhávajú pri čerpaní, sú preto nepravdivé a účelové.

Zvlášť neakceptovateľné je vyjadrenie podpredsedu vlády Tarabu, podľa ktorého sú VÚC "totálne nekompetentné". Takéto výroky sú nielen nepravdivé, ale hrubo urážajú prácu regionálnych a miestnych samospráv, ktoré reálne nesú zodpovednosť za poskytovanie verejných služieb. Ak má niekto problém s čerpaním eurofondov, sú to samotné ministerstvá v dopytových výzvach, v ktorých zostávajú nečerpané stovky miliónov eur. Namiesto hľadania vinníkov by si mali urobiť poriadok doma a vrátiť sa k úlohám subjektov podporujúcich implementáciu politiky súdržnosti EÚ a dosahovanie rozvojových cieľov.

“Odmietame absurdnú výhovorku vlády SR, že samosprávy nečerpajú. Z celkovej alokácie 1,4 miliardy eur v krajských Radách partnerstva je dnes už 62% projektov schválených, s očakávaným nárastom nad 85 % do konca tohto roka. Problémom je spomaľovanie zo strany vlády častými zmenami výziev, byrokratickými zásahmi, ako aj predlžovaním schvaľovacích procesov,” zdôraznil Jozef Viskupič, predseda SK8.

Tento krok je tiež v rozpore s aktuálnym návrhom k strednodobej revízii kohéznej politiky, ktorý získal širokú podporu naprieč všetkými politickými skupinami v Európskom parlamente. Návrh po schválení zabezpečí, že peniaze z eurofondov určené pre samosprávy nebude možné presmerovať na iné priority bez súhlasu dotknutých regiónov a miest. Inými slovami, ak ministerstvo aj dnes tieto prostriedky zmrazí, presunúť ich bude môcť až po schválení revízie na európskej úrovni. Tento návrh bol už v máji schválený v Európskom výbore regiónov.

„Zablokovanie flexibility považujeme za priamy útok na dôveru medzi štátom a mestami. Pravidlá sa menia uprostred hry, bez upozornenia a bez rešpektu k samosprávam, ktoré už investovali čas, ľudí aj peniaze do pripravených projektov. Takéto rozhodnutie ničí predvídateľnosť a partnerstvo – základné princípy pre rozvoj, ale najmä politiku súdržnosti EÚ. Vláda týmto krokom podkopáva dôveru, ktorú sa len nedávno zaviazala budovať. Mestá nepotrebujú výnimky. Potrebujú, aby štát dodržiaval  dohody a pravidlá, ktoré si sám nastavil,” dodal Richard Rybníček, prezident ÚMS.

Rozhodnutie Vlády SR považujeme za neočakávaný obrat vo vzťahu k územnej samospráve, ktorý zneisťuje samosprávy a spochybňuje deklarovanú dôveru a partnerstvo medzi štátom a územnou samosprávou.

Samosprávne združenia SK8, ZMOS a ÚMS vyzývajú vládu SR: 

  1. okamžite zrušiť rozhodnutie o zmrazení 200 miliónov eur určených samosprávam,
  2. zvolať Monitorovací výboru pre Program Slovensko, aby bola situácia otvorene prerokovaná na úrovni všetkých partnerov a príslušných riadiacich orgánov,
  3. dodržiavať všetky dohody a verejné prísľuby daných počas rokovaní,
  4. zrýchliť vyhlasovanie výziev, schvaľovanie žiadostí a kontrolu verejných obstarávaní,
  5. ukončiť verejnú diskreditáciu samospráv a návrat k vecnému dialógu.

Nežiadame výhody ani výnimky – len dôsledné dodržiavanie pravidiel a partnerstvo, ktoré bude prínosom pre všetkých obyvateľov Slovenska. V najbližších dňoch preto partnersky oslovíme troch najvyšších ústavných činiteľov - prezidenta SR, predsedu vlády SR a predsedu parlamentu SR - aby sme zvrátili rozhodnutie, ktoré tvrdo zasiahne rozvoj samospráv.

Tri najvýznamnejšie združenia slovenských samospráv – Únia miest Slovenska (ÚMS), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) – upozorňujú, že aktuálna konsolidácia verejných financií nesmie prebiehať na úkor samospráv. Varujú, že ak by vláda presmerovala prostriedky pôvodne určené mestám, obciam a krajom na nové štátne priority, došlo by k vážnemu ohrozeniu kľúčových projektov v regiónoch. Zástupcovia žúp, miest a obcí v spoločnom vyhlásení reagujú na návrh strednodobého preskúmania politiky súdržnosti Európskej únie, ktorý pripravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).

„Rešpektujeme výzvy, ktorým Európska únia čelí a bude čeliť v najbližších rokoch. Rozumieme aj potrebe a významu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti. Považujeme však za nevyhnutné rešpektovať priority samospráv, ktoré dlhodobo pripravujú a ktorých realizácia je nevyhnutná pre ďalší rozvoj celej krajiny. Odmietame preto akýkoľvek presun týchto zdrojov a vyzývame predsedu vlády SR, aby sa zachovalo financovanie určené pre obce, mestá a kraje. Zároveň ho pozývame k otvorenému dialógu so samosprávami,“ vyhlásil Jozef Viskupič, predseda združenia samosprávnych krajov SK8.

Župani, primátori a starostovia vyzvali predsedu vlády SR, aby pri určovaní nových priorít štátu v rámci kohéznej politiky nesiahal na súčasné finančné zdroje určené pre samosprávy. Upozornili, že ide aj o flexibilitu vo výške približne 400 miliónov eur, ktorá je naviazaná na kľúčové projekty všetkých partnerov v území. „Sme si vedomí obáv MIRRI SR z nízkej miery čerpania týchto zdrojov, za ktorú však vo veľkej miere zodpovedá štát a náročná projektová príprava, keďže ide o kľúčové a komplikované projekty,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku samosprávnych krajov, miest a obcí.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba upozornil, že eurofondy predstavujú pre naše regióny nezastupiteľný zdroj rozvoja: „Bez týchto zdrojov nebude možné rozvíjať vybavenie škôl a školskej infraštruktúry, modernizovať odborné vzdelávanie a približovať ho praxi, budovať kvalitné a dostupné kapacity zariadení sociálnych služieb pre najodkázanejších obyvateľov. Rovnako však bude ohrozená výstavba vodovodov a kanalizácií, riešenie klimatickej zmeny v našich mestách a obciach, a v neposlednom rade nebude možná ani výstavba autobusových a železničných prestupných terminálov, trolejbusových a električkových tratí či cyklotrás.“

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik varoval pred vplyvmi na každodenný život občanov: „Naše mestá a obce riešia reálne problémy ľudí. Bez podpory z eurofondov nebudeme schopní zabezpečiť základné služby, ktoré si občania zaslúžia, ani sa postarať o infraštruktúru a jej rozvoj. Potreby a priority samospráv sa nemenia, menia sa priority na vyššej úrovni, a práve tieto neustále zmeny nám bránia efektívne plánovať a napredovať v rozvoji našich území.“

Zástupcovia samospráv deklarujú ochotu spolupracovať s vládou pri príprave reforiem a zmien politiky súdržnosti, pričom pripomínajú, že projekty pripravované v regiónoch majú dlhodobý charakter. „Mestá a obce potrebujú stabilné a predvídateľné prostredie pre svoj rozvoj. Ak nám budú v priebehu realizácie projektov meniť pravidlá a siahať na financie, vážne to ohrozí schopnosť samospráv zabezpečovať služby a budovať bezpečné, odolné a moderné mestá pre budúce generácie,“ dodal prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.

Spoločné vyhlásenie samosprávnych združení ÚMS, ZMOS a SK8 k implementácii oznámenia Európskej komisie:

„Modernizovaná politika súdržnosti: Strednodobé preskúmanie“

Samosprávne združenia Únia miest Slovenska (ÚMS), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) sa po dnešnom rokovaní dohodli na spoločnom vyhlásení k pripravovanému návrhu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti Európskej únie zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).

Aktuálna zložitá situácia, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, a ktorá vyžaduje výraznú konsolidáciu verejných financií, predstavuje pre samosprávy skutočne náročnú výzvy nielen z hľadiska zabezpečenia kvalitných služieb občanov, ale aj zabezpečenia udržateľného rozvoja svojich území a udržania samotnej existencie samospráv. Zdroje z fondov EÚ dlhodobo predstavujú nezastupiteľnú finančnú pomoc pri odstraňovaní štrukturálnych problémov na území jednotlivých samospráv ako aj pri ich samotnom rozvoji.

Vnímame a rešpektujeme mnohé výzvy, ktorým Európska únia čelí a bude čeliť v najbližších rokoch, zároveň rozumieme potrebe a významu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti, ako aj možnosti definovania nových priorít. Považujeme však za nevyhnutné rešpektovať tiež priority samospráv, ktoré zostávajú rovnaké, ktoré dlhodobo pripravujú v kontexte alokovaných zdrojov v rámci Programu Slovensko, a ktorých realizácia je nevyhnutná pre ďalší rozvoj celej krajiny. Akékoľvek zmeny v rámci kohéznej politiky by preto mali vychádzať z princípu “zdola nahor”, a mali by im predchádzať konštruktívne diskusie so všetkými dotknutými partnermi, pre ktorých môžu mať neuvážené rozhodnutia fatálne následky.

Z tohto dôvodu vyzývame predsedu vlády SR, aby sa pri snahe alokovať finančné zdroje pre nové identifikované priority štátu v rámci kohéznej politiky nesiahalo na aktuálnu alokáciu finančných zdrojov primárne určených pre potreby samospráv, vrátane flexibility vo výške približne 400 miliónov EUR. Tieto finančné zdroje sú naviazané na kľúčové projekty všetkých partnerov v území, nielen miest, obcí a samosprávnych krajov. Sme si vedomí obáv zo strany MIRRI SR ohľadom nízkej miery čerpania týchto zdrojov, za ktorú však vo veľkej miere nesie zodpovednosť štát a v mnohých prípadoch tiež náročná projektová príprava, nakoľko sa jedná o kľúčové a komplikované projekty. Zásadne odmietame, aby sa problém nízkeho a neefektívneho čerpania fondov EÚ v súčasnom programovom období riešil zásahmi do alokácií integrovaných nástrojov územného rozvoja, keďže najvážnejšie príčiny tohto stavu sú predovšetkým na strane štátu, čo potvrdili aj zistenia a odporúčania Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO) z januára 2025 - Integrated Territorial Development in Slovakia – follow-up letter to our Tour des Regions.

Dovoľujeme si upozorniť na riziká, ktoré sú spojené s predmetnými zásahmi do finančných zdrojov, a to predovšetkým v podobe reálneho ohrozenia projektov, ktoré často riešia základné problémy obcí, miest a samosprávnych krajov. Bez týchto zdrojov nebude možné rozvíjať vybavenie škôl a školskej infraštruktúry, modernizovať odborné vzdelávanie a približovať ho praxi, budovať kvalitné a dostupné kapacity zariadení sociálnych služieb pre najodkázanejších obyvateľov, rovnako však bude ohrozená výstavba vodovodov a kanalizácií, realizácia adaptačných a mitigačných opatrení, a v neposlednom rade nebude možná výstavba autobusových a železničných prestupných terminálov, trolejbusových a električkových tratí či cyklotrás. Na projektovú prípravu týchto projektov už boli zo strany samospráv vynaložené významné finančné prostriedky.

Zachovanie výšky súčasnej alokácie Programu Slovensko pre samosprávy je preto v súčasnosti jediným spôsobom, ako zabezpečiť ďalší rozvoj ich územia, a tým pádom aj celej Slovenskej republiky.

Zdôrazňujeme úprimný a spoločný záujem samosprávnych združení poskytnúť maximálnu súčinnosť vláde SR pri príprave a realizácii zmien na podporu uplatnenia strednodobého preskúmania politiky súdržnosti, ktoré súčasne povedie k zachovaniu mimoriadneho významu nástrojov územného rozvoja dôležitých aj pre ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Veríme, že vláda SR prijme pozitívne toto stanovisko zástupcov miestnej a regionálnej samosprávy a zohľadní jej oprávnené požiadavky vo všetkých budúcich rokovaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie politiky súdržnosti v podmienkach Slovenskej republiky.

V nadväznosti na tohtotýždňové medializované vyjadrenia vedenia Ministerstva vnútra SR, vyzýva združenie SK8 na spravodlivý a vyvážený prístup k reforme verejnej správy. Na Slovensku existujú dve rovnocenné úrovne samosprávy – miestna a regionálna. Napriek tomu však neboli zástupcovia krajov oslovení do diskusie o budúcnosti samospráv. Ak má byť debata o zmene systému skutočne zodpovedná, nesmie sa viesť bez účasti krajov.

Spoločné voľby do obcí, miest a krajov: SK8 podporuje zachovanie spoločného termínu pre komunálne a regionálne voľby. Vďaka ich spojeniu v roku 2022 bola dosiahnutá historicky najvyššia účasť pri voľbách do krajských zastupiteľstiev – nárast oproti roku 2017 predstavoval takmer 14 %. Tento výsledok priniesol vyššiu legitimitu volených zástupcov a zároveň finančné úspory pre štát aj samosprávy.

Počet krajov a reforma verejnej správy: Diskusiu o optimalizácii počtu krajov či obcí a ich kompetencií vnímame ako súčasť širšej reformy verejnej správy. Reforma sa nemôže týkať iba územného členenia, ale musí zahŕňať aj štátnu správu, financovanie a kompetencie. V spolupráci so ZMOS pripravujeme pozičný dokument, ktorý bude predstavený pred letnými prázdninami.

SK8 je pripravené konštruktívne spolupracovať s Ministerstvom vnútra SR aj ďalšími partnermi. Zároveň zdôrazňujeme, že pri riešení otázok regionálnej samosprávy je nevyhnutné priame a systematické zapojenie vyšších územných celkov do všetkých rozhodovacích procesov.

V reakcii na nedávny výrok podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, v ktorom pripustil eventuálne vystúpenie Slovenskej republiky z Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), vydávajú predsedníčka a predsedovia samosprávnych krajov v rámci združenia Samosprávne kraje Slovenska nasledovné spoločné stanovisko:

"Sme združením volených predstaviteľov samosprávnych krajov a reprezentujeme najširšie spektrum občanov a voličov. Spravidla nevstupujeme do celoštátnych politických diskusií k témam, ktoré sa netýkajú výkonu verejných služieb. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a NATO však považujeme za takú zásadnú životnú podmienku dobrého, slobodného, suverénneho a prosperujúceho vývoja Slovenska, že sa musíme ozvať s výzvou, aby toto členstvo nebolo spochybňované v akomkoľvek význame a v akomkoľvek kontexte žiadnym vysokým predstaviteľom Slovenskej republiky."

Jaroslav Baška, Branislav Becík, Juraj Droba, Erika Jurinová, Ondrej Lunter, Milan Majerský, Rastislav Trnka, Jozef Viskupič

Združenie Samosprávne kraje Slovenska považuje za mimoriadne znepokojivé, že minister školstva Tomáš Drucker pri rokovaniach o plánovanom zvyšovaní platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov o 7 % od septembra 2025 vynechal z diskusie samosprávne kraje.

Samosprávne kraje spravujú jednu z najrozsiahlejších agend v oblasti školstva, ktorá zahŕňa stredné školy, jazykové školy, umelecké školy a školské zariadenia. Naša úloha je kľúčová nielen pri zabezpečovaní kvalitného vzdelávacieho procesu, ale aj pri efektívnom financovaní a správe týchto inštitúcií.

Chceme upozorniť na problém, že navrhované zvyšovanie platov by mohlo byť presunuté na plecia samospráv, čo v praxi znamená ďalší finančný tlak na rozpočty vyšších územných celkov, ktoré už teraz zápasia s dôsledkami konsolidácie a podfinancovania školstva. Takýto krok bez predchádzajúcej konzultácie s naším združením považujeme za nesystémový a nerešpektujúci ústavnú úlohu samosprávnych krajov.

SK8 preto vyzýva ministra školstva, aby do diskusie o zvyšovaní platov zamestnancov školstva bezodkladne zahrnul aj zástupcov samosprávnych krajov. Iba vzájomnou komunikáciou a spoluprácou môžeme zabezpečiť, aby navrhované opatrenia priniesli reálne zlepšenie v školstve a neohrozili finančnú stabilitu regiónov.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska vyjadruje vážne obavy nad zmenami, ktoré majú byť prijaté v novom štatúte Fondu na podporu umenia (FPU). Podľa dostupných informácií tieto zmeny ohrozujú financovanie podstatnej časti kultúry, ktorá je podporovaná FPU od jeho vzniku. Týka sa to nielen nezriaďovanej kultúry, ale aj kultúrnych inštitúcií, ktoré zriaďujú samosprávne kraje.

Samosprávne kraje zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, nakoľko sú najväčšími zriaďovateľmi kultúrnych inštitúcií na Slovensku (takmer 150 divadiel, knižníc, múzeí, galérií, osvetových stredísk, hvezdárni a planetárií). Považujú sa za pilier kultúrneho života v regiónoch, ktoré sa bez podporných programov FPU nezaobídu.

V roku 2023 bolo v rámci podpory FPU realizovaných 601 projektov v celkovej hodnote takmer 4,2 mil. eur. Tieto financie smerujú na rozširovanie knižníc, zbierok múzeí a galérií, reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov, tvorbu divadelných inscenácií, či vzdelávacie aktivity. Zásadné obmedzenie tejto podpory bude mať devastačný dopad na celú kultúrnu infraštruktúru Slovenska.

Návrh štatútu, ktorý predkladá Rada FPU pod vedením nominantov ministerky kultúry, vylučuje viaceré dôležité podprogramy, vrátane podpory kultúrnych centier, festivalov, múzeí, galérií a knižníc. Pre samosprávy, ktoré už teraz bojujú s nedostatkom financií po zásahu vlády SR, budú tieto zmeny likvidačné.

Kto bude hájiť záujmy samospráv v Rade FPU? Napriek návrhu SK8, aby v Rade FPU sedel zástupca samospráv, nebola ani jedna z piatich nominácií SK8 akceptovaná Ministerstvom kultúry SR.

SK8 preto žiada Ministerstvo kultúry SR, aby okamžite zastavilo deštrukciu dlhoročného podporného programu “živého” umenia a kultúry. Zároveň vyzývame členov Rady FPU, aby nepodporili nový štatút, ktorý obmedzuje podporu kultúry v regiónoch. 

V programovom vyhlásení vláda sľúbila, že národná kultúra bude prioritou a dostane adekvátnu podporu. Zaviazala sa tiež viesť dialóg s kultúrnou obcou a samosprávami. Navrhované zmeny štatútu Fondu na podporu umenia však tento sľub porušujú. Rozhodnutia sa prijímajú bez diskusie a ohrozujú financovanie kultúry v regiónoch, čo je v príkrom rozpore s tým, čo vláda deklarovala.

Fond na podporu umenia musí zostať nezávislý a plne funkčný, pretože ide o kľúčovú podporu pre regionálnu kultúru. Vážne rozhodnutia, ktoré majú zásadný dopad na túto oblasť, nesmú byť prijímané bez širokej odbornej diskusie a vôle kultúrnej spoločnosti. Združenie Samosprávne kraje Slovenska bude naďalej bojovať za zachovanie podpory kultúry a záujmov samosprávnych krajov.

Koncom novembra bol Národnou radou SR schválený nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začne platiť od 1. septembra 2025. Výsledkom bude stav, kedy ľudia so zdravotným znevýhodnením budú posudzovaní už len na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), kde získajú posudok pre sociálne služby, aj pre kompenzačné pomôcky.

Jednotný posudkový systém vnímame ako krok správnym smerom pre občanov, nakoľko si budú môcť na jednom mieste vybaviť všetky potrebné náležitosti a uľahčí sa im prístup k príspevkom aj sociálnym službám.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska bolo aktívne zapojené do tvorby nového zákona ako člen pracovnej skupiny a viedlo intenzívny dialóg s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Počas konzultácií s ministerstvom sme opakovane poukazovali na nasledovné problémy a riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť fungovanie nového systému:

Zástupcovia združenia SK8 sa preto zhodli, že všetky praktické nedostatky budeme žiadať podrobne špecifikovať v novom zákone o sociálnych službách. Len tak bude možné zabezpečiť efektívne fungovanie systému a reálnu pomoc občanom.

Vyššie územné celky združené v SK8 upozorňujú na urgentnú potrebu rekonštrukcie a obnovy mostov na cestách II. a III. triedy v rámci Slovenska. Technický stav viac ako 30% krajských mostov dosahuje kritický bod a predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, plynulosť dopravy, ale aj pre samotný rozvoj územia.

Stav mostov na Slovensku sa dlhodobo zhoršuje, výnimkou nie sú ani mosty na cestách II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávnych krajov. Z celkového počtu viac ako 5500 mostov je takmer 1900 z nich (30%) v zlom až havarijnom technickom stave. Predpokladané náklady na ich celkovú rekonštrukciu predstavujú čiastku skoro jednu miliardu eur, čo výrazne prevyšuje rozpočtové možnosti krajov a znemožňuje dostatočne rýchlu modernizáciu mostov. Združenie SK8 preto apeluje na intenzívnejšiu spoluprácu štátu pri financovaní a realizácií obnovy týchto kľúčových dopravno-infraštruktúrnych prvkov.

Mosty sú hlavným spojovacím elementom, ktorý zabezpečuje dostupnosť a prepojenie miest a obcí v jednotlivých regiónoch Slovenska. Obnova si vyžaduje urýchlené investície a plánovanie, aby sa vedeli minimalizovať negatívne dopady na bezpečnosť a mobilitu našich občanov. Zároveň nie je vo finančných možnostiach samosprávnych krajov sanovať historický investičný dlh na mostoch II. a III. triedy, ktorý bol prenesený zo štátu.

Pre zabezpečenie efektívnej obnovy je z úrovne štátu potrebné zaviesť systémový nástroj, ktorý bude zahŕňať stabilné financovanie, moderné riešenia a dlhodobý plán údržby. Združenie SK8 je otvorené spolupráci so štátom pri nastavovaní riešení aktuálneho stavu cestnej infraštruktúry, ktoré pomôžu skvalitniť život obyvateľom.

Združenie SK8 na minulotýždňovom zasadnutí predsedov krajov schválilo uznesenie, v ktorom vyjadrilo znepokojenie nad plánovanou konsolidáciou verejných financií. Krajom to spôsobí zásadný finančný výpadok, ktorý zasiahne financovanie základných služieb poskytovaných obyvateľom a rozvojových projektov v regiónoch.

Konkrétne finančné dopady konsolidácie na rozpočty krajov v roku 2025, ku ktorým je nevyhnutné pripočítať aj stále prítomnú infláciu a vyššie úrokové sadzby:

Opatrenia predstavujú pre samosprávy závažnú finančnú hrozbu. Nielenže sa obmedzí schopnosť krajov investovať do nevyhnutných projektov a rekonštrukcií, ale povedie to tiež k zvyšovaniu poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb, hromadnej doprave či internátoch.

Za prekročenie červených čiar považujeme krátenie jediného daňového príjmu krajov. „Chceli sme sa s konsolidáciou vysporiadať spôsobom, že sme nechceli žiadať žiadne prostriedky na vrch pre potreby roku 2025, ale ten odkaz je, aby daň z príjmu fyzických osôb nebola pre kraje krátená,“ uviedol Jozef Viskupič, predseda SK8.

Vítame odpustenie pôžičiek pre VÚC v celkovej sume 20 miliónov eur. Považujeme to však za nesystémový krok, ktorý pokryje časť aktuálnych výpadkov no nevyrieši problém s financovaním v nasledujúcich rokoch.

Samosprávy hospodária zodpovedne a robia maximum pre to, aby zabezpečili stabilitu a rozvoj v regiónoch. Uvedomujeme si potrebu konsolidácie verejných financií, no navrhované opatrenia bez adekvátnej kompenzácie pre kraje nie sú udržateľné. Z toho dôvodu žiadame vládu SR, aby prehodnotila svoje návrhy a zabezpečila systémové dofinancovanie samospráv. Veríme, že spoločným dialógom nájdeme riešenie, ktoré bude v prospech všetkých občanov Slovenska a neohrozí fungovanie našich regiónov.

Starohájska ulica 6868/10
917 01 Trnava

+421 335 559 180
info@samospravnekraje.sk

Sledujte nás
2026 © Samosprávne kraje Slovenska
crossmenu