Minister zdravotníctva Kamil Šaško rokoval spolu so zástupcami ministerstiev vnútra a obrany, Policajného zboru, samosprávnych krajov, nemocníc a zdravotníckych pracovníkov o opatreniach na zvýšenie bezpečnosti zdravotníkov.

Okrúhly stôl sa uskutočnil v reakcii na viaceré agresívne útoky z posledného obdobia, ktoré opäť otvorili otázku ochrany zdravotníckych pracovníkov pri výkone povolania. Združenie SK8 zastupovali Jozef Viskupič a Erika Jurinová.

Diskusia sa sústredila na viaceré konkrétne opatrenia:

Samosprávne kraje vnímajú ochranu zdravotníkov ako dôležitú súčasť fungovania zdravotníctva. Bezpečné pracovné prostredie je predpokladom toho, aby sa mohli naplno venovať svojim pacientom.

SK8 podporuje hľadanie systémových riešení, ktoré pomôžu predchádzať incidentom a zlepšia ochranu zdravotníkov v nemocniciach, poliklinikách a ďalších zdravotníckych zariadeniach.

V pondelok 12. októbra sa predseda SK8 Jozef Viskupič zúčastnil rokovania s ministrom školstva Tomášom Druckerom. Zúčastnené strany diskutovali o potrebách národnostných škôl, ich špecifikách a možnostiach ich ďalšieho rozvoja.

Témou stretnutia na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR boli aj pripravované zmeny v rámci optimalizácie siete škôl. Diskusia sa zamerala na to, ako zachovať dostupnosť vzdelávania pre príslušníkov menšín a zároveň vytvárať podmienky na zvyšovanie kvality vzdelávania.

Združenie SK8 upozorňuje, že školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín majú svoje špecifiká a pri nastavovaní pravidiel je potrebné zohľadňovať rozdielne podmienky v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Súčasťou stretnutia bol aj priestor na výmenu skúseností z praxe a podnetov zo strany zriaďovateľov. SK8 dlhodobo podporuje riešenia, ktoré prispejú ku kvalitnému a dostupnému vzdelávaniu a zároveň budú rešpektovať jazykovú a kultúrnu rozmanitosť komunít.

Odborná sekcia inovácií združenia SK8 rokovala v Žiline o tom, ako vytvoriť lepšie podmienky pre vznik a rozvoj startupov na Slovensku.

Hoci inovácie a podnikanie patria medzi kľúčové faktory ekonomického rastu, Slovensku stále chýba ucelený systém podpory začínajúcich firiem. Aj preto samosprávne kraje spolu so svojimi regionálnymi inovačnými centrami pripravujú návrh riešení, ktoré zohľadnia potreby regiónov aj podnikateľského prostredia.

Samosprávne kraje dlhodobo vnímajú, že budúca konkurencieschopnosť Slovenska stojí na inováciách, podnikavosti a schopnosti udržať talentovaných ľudí v regiónoch. Práve preto chceme vytvárať prostredie, v ktorom môžu nové nápady rásť a meniť sa na úspešné firmy.

Ambíciou SK8 je do konca roka 2026 predstaviť národný koncept podpory startupov a začínajúcich podnikov, ktorý prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti Slovenska, rozvoju regiónov a reštartu ekonomiky.

Na Úrade vlády SR sa uskutočnilo prvé zasadnutie Národnej komisie pre vodu a sucho, ktorej predsedá premiér SR. Nová národná komisia má zjednotiť vládu, samosprávy aj odborníkov v boji so suchom, nedostatkom vody a adaptáciou na klimatické zmeny.

Predseda SK8 Jozef Viskupič zastupuje kraje v Rozhodovacom kolégiu komisie, ktoré bude posudzovať strategické priority, investície a opatrenia v oblasti hospodárenia s vodou na Slovensku.

Samosprávne kraje budú do diskusie prinášať svoje skúsenosti a potreby, pretože už dnes realizujú viaceré opatrenia – od podpory zadržiavania vody v krajine a ochrany vodných zdrojov až po dažďové záhrady a vsakovacie prvky pri školách, sociálnych zariadeniach či kultúrnych inštitúciách.

SK8 zároveň zdôrazňuje, že pri nastavovaní investičných priorít a využívaní európskych fondov musia byť samosprávy plnohodnotnými partnermi. Rovnako považujeme za dôležité intenzívnejšie zapojenie odborníkov z regiónov a lepšie prepájanie štátnych a samosprávnych dát pri plánovaní opatrení. Veríme, že komisia prispeje k lepšej koordinácii opatrení a k efektívnejšiemu riešeniu jednej z najväčších environmentálnych výziev, pred ktorými dnes Slovensko stojí.

Vo štvrtok 10. septembra 2026 zasadlo v Modre Zhromaždenie združenia SK8. Posledné rokovanie pred krajskými voľbami hostil bratislavský župan Juraj Droba. Predsedníčka a predsedovia samosprávnych krajov sa zamerali na systémové riešenie financovania sociálnych služieb po najnovšej reforme, pripravenosť samospráv na nové povinnosti v oblasti energetiky od roku 2027 a na zachovanie transparentných pravidiel podpory kultúry zo strany Fondu na podporu umenia.

Jednou z hlavných tém rokovania bola kritická situácia vo financovaní sociálnych služieb po reforme účinnej od júla 2026. Prenos povinností hradiť príspevok na prevádzku pre neverejné zariadenia pre seniorov a opatrovateľskej služby vytvorí v rozpočtoch krajov na rok 2027 výpadok 37 mil. eur. Kraje navyše upozorňujú na prehlbujúcu sa disproporciu, keďže ich vlastné zariadenia nedostávajú príspevok na pomoc pri odkázanosti. “Reforma financovania sociálnych služieb v súčasnej podobe zaťažuje krajské rozpočty miliónmi eur. Nemôžeme pripustiť, aby vláda prenášala finančné riziká na samosprávy na úkor kvality starostlivosti o seniorov a odstraňovania investičného dlhu v našich zariadeniach,” uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Predsedovia samosprávnych krajov sa venovali aj príprave na nové povinnosti samospráv v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov, ktoré vstúpia do platnosti 1. januára 2027. Kraje ako zriaďovatelia a správcovia stoviek stredných škôl, kultúrnych a sociálnych zariadení čelia novým požiadavkám na zber, evidenciu a vyhodnocovanie úspor energií. Hoci Ministerstvo hospodárstva SR už v roku 2023 deklarovalo zámer financovať sieť regionálnych energetických kapacít, dodnes nezabezpečilo stabilné podmienky pre systematické využívanie energetického manažmentu. “Od začiatku roka 2027 na nás vláda prenáša rozsiahle odborné a administratívne povinnosti v oblasti energetiky, no bez akejkoľvek systémovej podpory. Žiadame Ministerstvo hospodárstva SR vytvoriť podmienky a zabezpečiť financovanie energetického manažmentu v regiónoch tak, aby sme dokázali nové legislatívne nároky naplniť,” zdôraznil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Ďalšou témou rokovania bola pripravovaná novela cestného zákona, prostredníctvom ktorej chcú samosprávne kraje posilniť svoje kompetencie pri správe ciest II. a III. triedy. Cieľom návrhu SK8 je umožniť krajom účinnejšie kontrolovať dodržiavanie pravidiel na cestách vo svojom vlastníctve, efektívnejšie vynucovať nápravu zistených nedostatkov a prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Združenie SK8 preto bude pokračovať v rokovaniach s Ministerstvom dopravy SR o konkrétnej podobe legislatívnych zmien. „Samosprávne kraje sú vlastníkmi tisícok kilometrov ciest, no dnes nemajú dostatočné kompetencie na riešenie mnohých problémov, ktoré na nich vznikajú. Naším cieľom nie je vytvárať novú byrokraciu, ale získať nástroje, ktoré nám umožnia rýchlejšie a efektívnejšie konať v prospech bezpečnosti a lepšieho stavu krajských ciest,“ uviedol predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

V neposlednom rade sa združenie SK8 zaoberalo situáciou v oblasti zriaďovanej kultúry. Samosprávne kraje, ktoré sú s takmer 150 organizáciami najväčším zriaďovateľom kultúrnych inštitúcií na Slovensku, upozorňujú na nestabilnú a nepredvídateľnú podporu zo strany Fondu na podporu umenia. Tento trend sa dotýka divadiel, galérií, múzeí, knižníc aj osvetových centier, ktoré zabezpečujú dostupnosť kultúry v regiónoch. „Kultúrne inštitúcie samosprávnych krajov patria medzi kľúčových poskytovateľov kultúrnych služieb na Slovensku. Napriek tomu v posledných rokoch evidujeme vysokú nestabilitu pri získavaní podpory z Fondu na podporu umenia. Preto sa obraciame na predsedu vlády SR a zároveň požiadame Najvyšší kontrolný úrad SR o preverenie, či sú verejné zdroje rozdeľované transparentne, odborne a v súlade s poslaním fondu,“ povedal predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

V utorok 8. septembra rokovali samosprávne združenia SK8, ZMOS a Únia miest Slovenska s vedením Progresívneho Slovenska o reforme verejnej správy, ktorá patrí medzi súčasné najdôležitejšie systémové výzvy Slovenska. 

Aktuálny model fungovania štátu narazil na svoje hranice - neumožňuje dlhodobo a udržateľne garantovať kvalitu verejných služieb pre občanov. Skúsenosti z minulosti zároveň ukázali absenciu rovnocenného partnerstva medzi štátom a územnou samosprávou, ktorá musela v kritických momentoch suplovať funkcie štátu. Preto samosprávy odmietajú pokračovanie v čiastkových úpravách systému a apelujú na komplexnú a hĺbkovú modernizáciu verejnej správy. Zásadným krokom reformy má byť stabilné financovanie samospráv a decentralizácia kompetencií s cieľom poskytovať kvalitnejšie služby pre občanov.

„Zmodernizovať fungovanie verejnej správy na Slovensku jednoducho musí byť premiérska téma a táto téma musí mať svoj jasný plán,“ vyhlásil predseda SK8 Jozef Viskupič. 

SK8 je pripravené sa aktívne zapojiť do tvorby reformy a ponúknuť svoje odborné kapacity aj praktické skúsenosti samosprávnych krajov, aby výsledné zmeny reálne fungovali v praxi a odrážali potreby regiónov. Práve s týmto cieľom sme po zverejnení spoločného pozičného dokumentu SK8 a ZMOS oslovili všetky parlamentné strany s ponukou na rokovanie k reforme verejnej správy – Progresívne Slovensko je prvou stranou, ktorá na výzvu zareagovala.

Predseda SK8 Jozef Viskupič sa vo štvrtok 20. augusta stretol s I. štátnou tajomníčkou MV SR Luciou Kurilovskou a riaditeľom Úradu prevencie kriminality Jozefom Halcinom. Rokovanie nadviazalo na iniciatívu ZMOS, Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR, predstavenú koncom júla, ktorej cieľom je dostať aktuálne varovania pred sofistikovanými podvodmi založených na sociálnom inžinierstve a zneužívaní digitálnych technológií včas do miest a obcí vo všetkých regiónoch Slovenska.

Samosprávne kraje upozornili, že čelia inému rizikovému profilu ako obce. Kým väčšina platieb v obciach ide cez úrad, v krajoch sa realizuje najmä prostredníctvom desiatok samostatných organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti – stredných škôl, zariadení sociálnych služieb aj kultúrnych inštitúcií. Každá z nich má vlastného štatutára aj vlastný účet, no na rozdiel od úradu spravidla nemá k dispozícii vlastného bezpečnostného špecialistu. Riziko je pritom aktuálne – falošné domény vydávajúce sa za štátne inštitúcie už boli zaznamenané aj v samosprávnych krajoch. 

SK8 ponúklo, že zabezpečí prenos varovaní a preventívnych materiálov do všetkých ôsmich krajov a stoviek nimi zriadených organizácií. Zároveň žiada, aby prevencia neoslovila len volených predstaviteľov, ale aj zamestnancov, ktorí v praxi reálne schvaľujú platby, spracúvajú citlivú agendu či pracujú s osobnými údajmi – napríklad personalistov, účtovníkov a ďalších zamestnancov úradov. Združenie SK8 presadzuje tiež pravidelný prehľad dát o prípadoch a škodách, čo krajom môže pomôcť pri lepšom zacielení opatrení. 

V stredu 1. júla sa na pôde Ministerstva vnútra SR uskutočnilo spoločné rokovanie Slovenského ochranného zväzu autorského so zástupcami samosprávnych združení. Stretnutie zvolal štátny tajomník MV SR Michal Kaliňák s cieľom nastaviť jasný a systémový rámec spolupráce k určovaniu sadzobníka autorských odmien pri organizovaní verejných kultúrnych podujatí.

Výsledkom série rokovaní je zhoda na 3 kľúčových princípoch budúcej spolupráce obcí, miest a krajov so SOZA - participácia, predvídateľnosť a transparentnosť. Na tomto základe sa zavádza aj niekoľko konkrétnych zmien:

Veríme, že takto nastavený rámec spolupráce uľahčí samosprávam organizovanie kultúrnych podujatí a prinesie viac istoty do plánovania ich rozpočtov. Pre samosprávne kraje sú férové a predvídateľné pravidlá uhrádzania autorských odmien dôležité, keďže každoročne pripravujú množstvo kultúrnych podujatí pre verejnosť.

Zhromaždenie združenia SK8 zasadlo vo štvrtok 18. júna 2026 v Čachticiach, kde rokovanie hostil trenčiansky župan Jaroslav Baška. Predsedovia krajov sa zamerali na problematiku dlhovej brzdy, prípravu nového eurofondového obdobia, cenovú reguláciu autobusových staníc aj rastúce náklady v sociálnej oblasti.

Hlavným bodom rokovania bola príprava Národného a regionálneho partnerského plánu (NRPP) na roky 2028 – 2034, ktorý určí, ako sa budú na Slovensku využívať eurofondy po roku 2027. Županka a župani diskutovali o potrebe ich silnejšieho zapojenia pri nastavovaní priorít aj za účasti Ladislava Šimka, splnomocnenca vlády SR pre NRPP. Vítame preto, že všetkých osem samosprávnych krajov je zastúpených v tzv. platforme pre NRPP, ktorá má kľúčovú rozhodovaciu právomoc. „Rovnocenné zastúpenie krajov v platforme pri príprave nového programového obdobia je dôležitým krokom, no rovnako dôležité bude rešpektovať princíp participácie tak, aby sa naše návrhy a priority premietli aj do konečnej podoby Národného a regionálneho partnerského plánu,“ uviedol predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Ďalšou témou boli riziká platného ústavného zákona o tzv. dlhovej brzde. Súčasné nastavenie znemožňuje samosprávnym krajom zostavovať reálne rozpočty zabezpečujúce financovanie základných verejných služieb. Problémom je aj to, že v praxi nie je možné využiť tzv. únikovú klauzulu, ktorou argumentuje predseda vlády SR, keďže platná legislatíva neumožňuje jej aplikáciu v rokoch 2026 ani 2027. Kraje sa dostávajú do situácie, keď si musia vybrať medzi zostavením nereálneho rozpočtu a porušením ústavného zákona. Obe možnosti sú neprijateľné a dlhodobo neudržateľné. Preto opätovne žiadame zmenu ústavného zákona tak, aby sa pravidlá tzv. dlhovej brzdy na samosprávy nevzťahovali.

Predsedovia samosprávnych krajov sa venovali aj cenovej regulácii vstupov na autobusové stanice. Hoci túto kompetenciu už kraje majú, narážajú na legislatívny nesúlad medzi ministerstvami – aktuálne chýba platná definícia minimálnych štandardov autobusových staníc, ako aj mechanizmus na reguláciu neprimeraných cien vstupov na nedostatočne vybavené stanice. V praxi tak dochádza k situáciám, keď sú z verejných zdrojov podporované aj zariadenia s nízkym štandardom služieb. „Bez jasných pravidiel nie je možné účinne chrániť verejné financie a zabezpečiť férové podmienky pre dopravcov. Z toho dôvodu budeme žiadať ministerstvo financií nastaviť jednotný metodický rámec cenovej regulácie. Našim cieľom je zlepšiť podmienky pre cestujúcich,“ doplnil podpredseda SK8 a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.

V neposlednom rade župy upozornili na návrh nariadenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na výrazné zvýšenie finančného príspevku na prevádzku pre zariadenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb už od roku 2027. “Avizovaný medziročný nárast príspevkov o 7 až 25 % vytvorí ďalší tlak na župné rozpočty bez toho, aby mali zabezpečené dodatočné zdroje, nakoľko daňové príjmy krajov narastajú o ďaleko nižšie percento. Kraje si v takejto miere nemôžu dovoliť zvyšovať zdroje ani pre vlastné župné organizácie. Žiadame preto ministerstvo práce, aby sa opätovne začalo zaoberať spravodlivým financovaním sociálnych služieb,” uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Zástupcovia SK8 rokovali so štátnym tajomníkom Ministerstva cestovného ruchu a športu SR o dvoch aktuálnych výzvach, ktoré ovplyvňujú rozvoj športu v regiónoch.

Prvou témou bolo nastavenie podmienok Fondu na podporu športu - súčasný zákon automaticky vyraďuje žiadateľov, ak získali finančný príspevok najmenej dvakrát za 5 rokov. Samosprávnym krajom to zabraňuje systematicky modernizovať obrovskú sieť športovísk, ktoré spravujú najmä pri stredných školách. Žiadame preto, aby kraje boli vyňaté z tohto obmedzenia.

V oblasti Centier olympijskej prípravy (COP) pri župných stredných športových školách oceňuje SK8 ich prínos. Upozorňujeme však na potrebu stabilného a predvídateľného financovania, včasného uzatvárania zmlúv a jasnejšieho nastavenia pravidiel fungovania centier. Našim cieľom je posilniť postavenie COP ako dlhodobého nástroja podpory talentov.

Ministerstvo naše podnety podporilo a s navrhovanými riešeniami sa stotožňuje. Tento prístup vnímame ako dôležitý krok a budeme sledovať, ako sa návrhy premietnu do praxe.

Združenia SK8 a ZMOS v utorok 12. mája v Trnave prerokovali spoločný pozičný dokument k reforme verejnej správy s vedením Únie miest Slovenska. Témou stretnutia bola diskusia o budúcnosti fungovania samosprávy na Slovensku.

Predmetom rokovania boli vybrané línie a návrhy spoločného dokumentu SK8 a ZMOS, ktorý reaguje na potrebu modernizácie verejnej správy, jasnejšieho nastavenia kompetencií a efektívnejšieho fungovania samospráv na všetkých úrovniach. Diskusia otvorila viaceré témy, pri ktorých zazneli rozdielne pohľady na smerovanie a nastavenie budúcich zmien.

Zástupcovia samosprávnych združení sa dohodli na pokračovaní odborných rokovaní. Ich cieľom bude identifikovať oblasti zhody, ale aj pomenovať témy, pri ktorých existujú odlišné postoje, aby bolo možné jasnejšie formulovať spoločnú pozíciu územnej samosprávy k reforme verejnej správy.

Uvedomujeme si potrebu hľadať spoločné prieniky všetkých samospráv a ich združení. Reforma si vyžaduje otvorený dialóg, spoluprácu a riešenia, ktoré prispejú k modernejšiemu, stabilnejšiemu a efektívnejšiemu fungovaniu štátu aj samospráv.

Na prvom okrúhlom stole, ktorý spoločne zorganizovali Ministerstvo hospodárstva SR a Zväz stavebného priemyslu Slovenska v rámci iniciatívy Európskej koalície pre financovanie energetickej efektívnosti (EEEFIC), sa stretli zástupcovia SK8 spolu so zástupcami odborných inštitúcií, verejnej správy a samospráv, s cieľom odborne diskutovať o koordinácii financovania opatrení energetickej efektívnosti v sektore budov.

Stretnutie sa zameralo na praktické nastavenie financovania obnovy budov, ktoré je kľúčové pre dosahovanie energetických úspor v praxi. Zástupcovia poukázali na potrebu lepšej koordinácie medzi verejnými inštitúciami a finančnými nástrojmi, ako aj na zjednodušenie prístupu k zdrojom financovania – od verejných rozpočtov cez eurofondy až po súkromný kapitál a energetické služby.

Významnou témou bola aj pripravenosť samospráv. Zástupcovia miest a regiónov upozornili na kampaňovitú prípravu projektov, časovú náročnosť verejného obstarávania a nedostatok odborných kapacít. Diskusia otvorila potrebu systematickej technickej asistencie a stabilného viacročného investičného prostredia, ako aj riziká súvisiace s dlhovou brzdou samospráv, ktorá môže obmedziť schopnosť čerpať financie a spolufinancovať projekty.

Obnova budov už navyše nie je len otázkou znižovania energetickej náročnosti, ale čoraz viac aj témou energetickej bezpečnosti a stability verejných financií. Je to strategickou témou pre štát, samosprávy aj domácnosti.

crossmenu