Vo štvrtok 11. júna rokovali zástupcovia krajov s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Išlo o posledné ministerstvo, ktorého vrcholný predstaviteľ sa nestretol so združením SK8 od parlamentných volieb v roku 2023.
Témou rokovania bola najmä nedostatočná komunikácia zo strany ministerstva voči samosprávnym krajom, ktoré sú najväčším zriaďovateľom kultúrnych inštitúcií na Slovensku (divadlá, múzeá, galérie či knižnice). Výsledkom je okrem iného chýbajúca informovanosť a možnosť participácie aktérov v území na rozvoji kultúrnej politiky SR.
Župné kultúrne inštitúcie získavajú čoraz nižšie príspevky z Fondu na podporu umenia oproti minulosti. Zároveň považujeme za nevyhnutné, aby v Rade FPU figuroval zástupca krajov, ktoré sú kľúčovým aktérom v oblasti zriaďovanej kultúry. Zatiaľ všetky predložené odborné nominácie SK8 do Rady FPU boli opakovane zamietnuté.
Do vlastníctva pamätných izieb ani zbierkových predmetov samospráv nebude ministerstvo zasahovať. Zástupcovia SK8 navrhli skôr potrebu systémového riešenia dotačnej schémy na obnovu a prevádzku pamätných izieb a pamätníkov, namiesto adhoc obnov vybraných.

Otvorená bola aj aktuálne medializovaná téma busty od Donatella, ktorej prevoz prebehol neštandardným spôsobom. Umelecké diela svetového významu by sa mali nachádzať aj v regiónoch, preto vítame záväzok ministerstva prinavrátiť dielo do múzea v Levoči.
Na záver stretnutia Ministerstvo kultúry prisľúbilo vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude pravidelne stretávať a diskutovať o plánoch ministerstva týkajúcich sa samosprávnych krajov. Veríme, že toto rokovanie nebude posledné, ale naopak povedie k férovejším podmienkam pre regióny a lepšiemu systému podpory kultúry na Slovensku.
Pozývame vás na konferenciu združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) na tému INOVUJME REGIÓNY - objavte potenciál krajov, ktorá sa uskutoční už 19. júna od 08:45 hod. v Bratislave (Binarium). Podujatie je určené pre širokú verejnosť. Vstup voľný na registráciu.
Podujatie ponúkne priestor na diskusiu o tom, ako môžu slovenské regióny rozvíjať svoj potenciál prostredníctvom kvalitného vzdelávania, medziregionálnej spolupráce či pokrokových projektov. Počas jedného dňa zažijete panelové diskusie a prezentácie s odborníkmi na inovácie v samospráve z Košíc, Žiliny, Bratislavy, Brna či Viedne. Zastúpení budú experti od lokálnej, regionálnej až po štátnu úroveň.
Objavte čaro umelej inteligencie vo verejnej správe, výnimočnú transformáciu z Revúcej či startupový ekosystém na stredných školách v Košiciach. Príďte sa presvedčiť ako samosprávne kraje dokážu držať krok so súčasným rýchlo sa rozvíjajúcim svetom.
Vo štvrtok 29. mája prebehlo rokovanie zástupcov SK8 so štátnou tajomníčkou Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnej ekonomiky Alenou Sabelovou. Témou boli požiadavky samosprávnych krajov do Sociálno-klimatického plánu Slovenska (SKP).
Stretnutie prinieslo viacero dôležitých posunov voči návrhom SK8:
Vítame ústretovosť zodpovedného úradu, ktorého zástupcovia prisľúbili zapracovať naše požiadavky medzi opatrenia Sociálno-klimatického plánu SR.
SK8 však zároveň žiada ministra životného prostredia o urýchlenú implementáciu EÚ smernice ETS 2, ktorej cieľom je podporiť dekarbonizáciu dopravy a vykurovanie budov. Začlenenie smernice v prostredí SR je podmienkou čerpania 1,52 miliardy eur zo Sociálno-klimatického fondu.
Slovensko dnes zbytočne riskuje stratu týchto prostriedkov, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie dopravy, energetiky a kvality života občanov. V čase, keď krajina čelí rastúcim ekonomickým a sociálno-klimatickým výzvam, si nemôžeme dovoliť zaváhať.
Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) zasadlo vo štvrtok 22. mája v Trnave v priestoroch Synagógy - Centre súčasného umenia. Predsedovia krajov riešili aktuálne témy ako podpis kolektívnej zmluvy, daň z nehnuteľností či riešenie kritického stavu regionálnych mostov. Hlavnou témou rokovania bola voľba predsedníctva združenia.
Po dvoch rokoch bola témou rokovania voľba predsedníctva združenia SK8 na nové funkčné obdobie. Za predsedu SK8 bol opätovne zvolený Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja. Za troch podpredsedov združenia boli zvolení Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja. Kontrolórkou SK8 sa stala Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.
“Ďakujem pani županke a županom za prejavenú dôveru pri novozvolení za predsedu združenia SK8. Je to pre mňa záväzok hájiť záujmy celej regionálnej samosprávy. Spolu s novým predsedníctvom budeme pokračovať v konštruktívnom dialógu so štátnou správou a partnermi na všetkých úrovniach, aby sa hlas regiónov stal neoddeliteľnou súčasťou tvorby verejných politík na Slovensku” povedal Jozef Viskupič predseda SK8.

Dôležitou súčasťou rokovania bolo stanovisko predsedov krajov k pristúpeniu podpisu Kolektívnej zmluvy. V nadväznosti na rokovania s Ministerstvom financií SR bolo deklarované, že v prípade pristúpenia samosprávnych krajov k dohode o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2025 a jej podpisu, je ministerstvo pripravené kompenzovať finančné dopady spojené s vyplatením mimoriadnej odmeny pre zamestnancov vo výške 800 € vrátane odvodov. Samosprávne kraje ponuku prijali a v najbližšom čase predstavia Ministerstvu financií SR návrhy na spôsob kompenzácie.
Témou bola aj aktuálne prebiehajúca diskusia k novele legislatívy upravujúcej daň z nehnuteľností. V záujme zlepšenia a zrovnoprávnenia situácie samosprávnych krajov oproti ostatným organizáciám (štátnym, mestským, obecným, cirkevným...) je potrebné otvoriť rokovanie s Ministerstvom financií SR. “Požadujeme od ministerstva, aby v novelizovanom zákone o dani z nehnuteľností boli majetky vo vlastníctve krajov oslobodené od platenia. Pre župy to predstavuje ročné náklady vo výške 5 miliónov eur ročne, ktoré by mohli investovať do obnovy týchto verejných budov,” povedal Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Županka a župani rokovali aj o mostoch na cestách II. a III. triedy, ktoré sú v správe žúp. Ich stav je alarmujúci a investičný dlh vo výške viac ako 2 miliárd eur presahuje finančné možnosti krajov. V spolupráci s Ministerstvom dopravy SR je preto nevyhnutné urýchlene hľadať riešenia na opravu a rekonštrukciu najkritickejších mostov. “Samosprávne kraje majú záujem pristúpiť do spoločného PPP projektu za účelom vyriešenia kritického stavu mostov na Slovensku. Považujeme však za nevyhnutné, keďže riešime investičný dlh, ktorý sme zdedili od štátu, aby táto spolupráca bola formou kofinancovania štátu vo výške 50%,” zdôraznil Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.

V neposlednom rade bola témou aj reforma financovania sociálnych služieb pripravovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorej aktuálny návrh by krajom spôsobil miliónové náklady navyše. Členovia SK8 preto opakovane apelujú, aby bolo do prípravy tak dôležitej reformy aktívne zapojené aj Ministerstvo financií SR. Akékoľvek presuny kompetencií na samosprávne kraje a s tým spojené zvýšené výdavky, je potrebné, aby vláda finančne vykompenzovala.
V obci Gbeľany sa uskutočnilo Národné kolo súťaže Ideathon, na ktorom sa predstavili najlepšie tímy stredoškolákov z celého Slovenska. Súťaž, ktorá prepojila digitálne zručnosti, podnikavosť a kreativitu, vznikla ako výsledok spolupráce Digitálnej koalície, združenia Samosprávne kraje Slovenska, s organizačnou podporou Junior Achievement Slovensko.
Po regionálnom kole Ideathonu na slovenských stredných školách sa uskutočnilo národné finále, ktoré ukázalo silu mladých ľudí a potenciál inovácií v jednotlivých regiónoch našej krajiny. Študenti riešili aktuálne výzvy ako kyberšikana, digitálna bezpečnosť, inklúzia, či etika technológií.
„Ideathon nie je len súťaž. Je to dôkaz, že v regiónoch máme množstvo mladých ľudí s potenciálom a chuťou riešiť výzvy 21. storočia. Podpora digitálnych zručností musí začínať zdola – v školách, komunitách a regiónoch“, povedal Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície.
„Pre SK8 je kľúčové, aby sa rozvoj talentu udial v každom kraji Slovenska. Ideathon je ukážkou toho, ako môžu kraje aktívne podporovať mládež v tom, aby myslela inovatívne, spolupracovala a digitálne rástla. Sme radi, že môžeme byť súčasťou tohto úsilia“, doplnil Jozef Viskupič, predseda združenia SK8.
Predstavujeme víťazné tímy Ideathonu:

„Ideathon je jedinečný v tom, že mladým ľuďom umožňuje pracovať na reálnych riešeniach a zároveň im ponúka skúsenosť s tímovou prácou, prezentáciou aj spätnou väzbou od expertov“, pripomenul Róbert Borbély, zástupca riaditeľky Junior Achievement Slovensko.
„Mladí sa často boja budúcnosti. Keď však dostanú priestor hovoriť o svojich vysnívaných povolaniach, získajú odvahu si ich tvoriť. Počas Ideathonu ukázali kreativitu, tímového ducha aj odvahu vystúpiť. Z ich nápadov bolo cítiť, čo ich trápi a aký svet chcú spoluvytvárať. Víťazné tímy navrhli profesie ako neuropsychopraktik – terapeut, eduklinický špecialista a kontrolór umelej inteligencie. Tím poslednej menovanej profesie navyše získal špeciálne ocenenie od INOVIA – inovačné centrum zo Žiliny", uviedla Lenka Krištofičová, predsedníčka hodnotiacej komisie z Digitálnej koalície.
Gratulujeme všetkým 69 súťažiacim tímom a ďakujeme za ich kreatívne nápady. Spolu formujeme Slovensko, ktoré je pripravené na výzvy zajtrajška. Víťazné tímy sú navyše pozvané prezentovať svoje riešenia aj na prestížnom Slovak Digital Coalition Summite 2025, ktorý sa uskutoční 12. júna 2025 v Bratislave a jeho hlavnou témou budú Future Jobs.
V pondelok 19. mája sa v Bratislave konala odborná diskusia, ktorú organizovalo združenie SK8. Podujatie sa zameralo na úlohu samosprávnych krajov v regionálnom rozvoji a efektívnom čerpaní eurofondov, ale aj na to, ako posilniť dôveru občanov vo verejnú správu a priblížiť rozhodovanie k ľuďom.
Diskutujúci:
Diskusia zdôraznila potrebu posilnenia regionálnych samospráv a ich aktívnejšej úlohy v rozhodovacích procesoch, čo by malo viesť k efektívnejšiemu využívaniu dostupných zdrojov a lepšiemu napĺňaniu potrieb občanov. Aj naďalej platí, že dlhodobým problémom pre fungovanie samospráv je hlavne odkladaná kompetenčná a fiškálna decentralizácia územnej samosprávy.
Súčasťou podujatia bolo predstavenie výsledkov exkluzívneho prieskumu agentúry NMS Market Research, ktorý mapoval postoje verejnosti k vyššie uvedeným témam.
Viac informácií o podujatí nájdete na podstránke: www.samospravnekraje.sk/podujatie/silne-kraje-spokojni-obcania
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie.
Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) predstavilo výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý si dalo vypracovať agentúrou NMS Market Research Slovakia. Prieskum, založený na odpovediach 1016 obyvateľov Slovenska, odhaľuje silnú podporu pre samosprávne kraje pri správe eurofondov, rozvoji infraštruktúry a poskytovaní služieb. Občania žiadajú väčšiu decentralizáciu, urgentné opravy regionalnych ciest a mostov a ochranu rozpočtov samospráv pred vládnymi zásahmi.
Silná podpora pre regionálnu kontrolu nad eurofondami
Prieskum ukázal, že až 90 % respondentov podporuje väčšiu kontrolu regiónov nad rozdeľovaním eurofondov: 61 % je za väčšiu právomoc krajov, 29 % je za väčšiu kontrolu krajov, ale s vládnym dohľadom. Iba 4 % respondentov chce, aby rozhodovala výlučne vláda SR. Tento postoj je najsilnejší v Bratislavskom a Žilinskom kraji. “Decentralizácia je jediná cesta, ako zabezpečiť, aby eurofondy slúžili regiónom a ľuďom, ktorí v nich žijú,” uviedol predseda SK8 Jozef Viskupič.
Kľúčové priority pre eurofondy
Na otázku “Ktoré oblasti z hľadiska európskych investícií považujete za najdôležitejšie pre rozvoj Vášho kraja?” odpovedalo až 70 % slovákov oblasť zdravotná starostlivosť. Ďalších 46 % uprednostňuje investície do ciest a mostov, 39 % do sociálnych služieb a 37 % do vzdelávania. Košický kraj kladie dôraz na cesty, Banskobystrický na sociálne služby a Bratislavský na vzdelávanie. Zdravotníctvo považujú ľudia za najkľúčovejšie naprieč celým Slovenskom. Kraje lepšie poznajú potreby obyvateľov a dokážu eurofondy efektívne nasmerovať.
Urgentné opravy regionálnych ciest a mostov
Občania označili regionálne cesty II. a III. triedy spolu s mostami za najurgentnejšie z pohľadu opravy (69 %). Najväčší problém verejnosť vidí najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde respondenti vyjadrujú obavy o bezpečnosť. Tieto komunikácie sú v správe samosprávnych krajov, ale ich stav si vyžaduje zásadné investície presahujúce rozpočty samospráv, preto je nevyhnutné financovanie z eurofondov a národných zdrojov.

Nesúhlas s nekoordinovanými vládnymi zásahmi do rozpočtov samospráv
Až 72 % Slovákov nesúhlasí s tým, aby vláda SR zasahovala do rozpočtov samospráv bez predchádzajúcej diskusie. SK8 opakovane upozorňuje, že finančná autonómia samospráv je základom pre zabezpečovanie kvalitných verejných služieb. Kraje si zaslúžia rešpekt a stabilitu, aby mohli poskytovať kvalitné služby.
Výzva vláde: Podporte a rešpektujte samosprávne kraje
Prieskum potvrdzuje, že Slováci dôverujú krajom pri správe eurofondov a rozvoji regiónov. Samosprávne kraje preto presadzujú:
SK8 vyzýva vládu SR, aby vypočula občanov, zabránila presunu 400 mil. eur z programov pre samosprávy a podporila kraje v ich prioritách. „Spoločne môžeme priniesť hmatateľné zlepšenia pre všetkých,“ uzavrel Jozef Viskupič, predseda SK8 a trnavský župan.
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie.
Vo štvrtok 15. mája sa uskutočnilo rokovanie predsedu NR SR Richarda Rašiho a zástupcov združení SK8, ZMOS, Únia miest Slovenska. Hlavnou témou bola nedostatočná komunikácia pri tvorbe a prijímaní zákonov týkajúcich sa samospráv.
„Mojou ambíciou je vytvoriť akčnú skupinu, ktorá preberie na úrovni zástupcov ZMOS, ÚMS a SK8 spolu s poslancami, predsedami poslaneckých klubov alebo poslancami, ktorí sa venujú samosprávam, každú legislatívu pred tým, ako sa dostane do parlamentu, aby sme sa vyhli prekvapivým momentom, ktoré sú prijaté v parlamente s dobrým úmyslom, ale s komplikovaným výsledkom pre naše samosprávy,“ skonštatoval predseda parlamentu Richard Raši.
Vítame deklarovanú podporu predsedu NR SR pri ochrane samosprávnych záujmov. Zákony, ktoré poškodzujú samosprávu, by nemali byť prijímané, ale vopred diskutované. Obce, mestá a kraje dlhodobo čelia rastúcim požiadavkám, avšak bez adekvátnych právomocí a finančného krytia.

Témou rokovania boli aj zmeny volebného systému či reformy samospráv. Spolu so ZMOS na jeseň predstavíme spoločný pozičný dokument k modernizácii verejnej správy, ktorým chceme otvoriť komplexnú debatu o budúcnosti verejnej správy na Slovensku. Ak chceme funkčné, efektívne a občanmi vnímané samosprávy, nestačí čiastkové zmeny, reforma musí byť systémová.
Na záver prišlo k vzájomnej dohode, že je potrebné zriadiť Radu vlády pre verejnú správu, ako kľúčový subjekt, na ktorom sa budú riešiť všetky aktuálne problémy v systéme verejnej správy.
Očakávame, že štát prestane vnímať samosprávy ako druhoradých hráčov, ale ako partnerov. SK8 bude naďalej dôrazne obhajovať hlas regiónov. Ak má Slovensko napredovať, musí začať práve odtiaľ.
V stredu 14. mája sa štyria predsedovia krajov stretli v Bruseli s výkonným podpredsedom Európskej komisie pre súdržnosť a reformy Raffaelom Fittom. Stretnutie, ktorého sa zúčastnili župani Juraj Droba, Jozef Viskupič, Rastislav Trnka a Ondrej Lunter, iniciovala europoslankyňa a podpredsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj Ľubica Karvašová.
Cieľom stretnutia bolo informovať o spoločnej požiadavke slovenských starostov, primátorov a županov zachovať európske kohézne fondy pre samosprávy. Upozornili aj na riziko presunu finančných zdrojov pôvodne určených pre regióny, čo by mohlo ohroziť financovanie už pripravovaných projektov v území.
„Máme nádej, že regionálne peniaze i naďalej zostanú regiónom. Eurokomisár prisľúbil, že sa bude zaoberať tým, že 400 miliónov eur uvažuje vláda SR vziať z peňazí, ktoré môžu regióny, mestá a obce implementovať do svojich projektov,” uviedol predseda SK8 Jozef Viskupič.
Slovenská delegácia v Európskom výbore regiónov presadila pozmeňovací návrh k oficiálnej pozícii výboru, ktorý hovorí o tom, že finančné zdroje určené pre regióny nemôžu byť presunuté na iné priority bez súhlasu dotknutých samospráv.
„Priamy dialóg medzi Európskou komisiou a regiónmi považujem za kľúčový predpoklad pre úspešnú implementáciu eurofondov. Výkonnému podpredsedovi Fittovi sme dnes predstavili naše priority, stav implementácie a to, kde vidíme riziká pre dlhodobo pripravované projekty v regiónoch“, priblížil predseda BSK Juraj Droba.

Raffaele Fitto dostal od zástupcov SK8 pozvanie na Slovensko a zároveň ubezpečil, že celú situáciu bude riešiť zblízka, a že sa ňou bude konkrétne zaoberať.
„Dnešné stretnutie bolo o Slovensku a o slovenských regiónoch. O tom, čo potrebujú zlepšiť, zmeniť a skvalitniť pre svojich obyvateľov. Som rada, že sme získali od komisára konkrétne prísľuby,” uviedla europoslankyňa Ľubica Karvašová.
Pozývame Vás na odbornú diskusiu združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) na tému SILNÉ KRAJE, SPOKOJNÍ OBČANIA - rozhodovanie bližšie k ľuďom. Diskusia sa uskutoční pri príležitosti zverejnenia exkluzívneho prieskumu verejnej mienky agentúry NMS pre združenie SK8 na tému eurofondov, regionálneho rozvoja a fungovania verejnej správy.
/ Kedy: 19. máj 2025 o 10:30 hod.
/ Kde: Rázusovo nábrežie 2, Bratislava (kaviareň v SNG)
/ REGISTRÁCIA NA DISKUSIU (vstup voľný)
Ako nastaviť rozhodovanie tak, aby bolo bližšie k občanom a zároveň prinášalo skutočné výsledky? Odborná diskusia sa zameria na postoje verejnosti k investíciám z Európskej únie, správe vecí verejných a potrebám regiónov. Počas diskusie sa otvoria aj témy cezhraničnej spolupráce, decentralizácie a kontroly nad verejnými financiami priamo v regiónoch. V neposlednom rade budú pomenované očakávania obyvateľov, ale aj ich obavy - od dopravnej infraštruktúry až po efektivitu samosprávy.
Ako vnímajú obyvatelia Slovenska vplyv eurofondov na ich každodenný život? Aké oblasti považujú za kľúčové pre rozvoj svojho kraja? Ako by mala fungovať spolupráca medzi vládou SR a samosprávou?
Moderuje: Eva Mihočková
Diskutujúci:
/ Jozef Viskupič, predseda SK8 a Trnavského kraja
/ Ľubica Karvašová, poslankyňa Európskeho parlamentu
/ Michal Vašečka, riaditeľ Bratislava Policy Institute
/ Daniel Klimovský, docent Univerzity Komenského v Bratislave
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie.
Tri najvýznamnejšie združenia slovenských samospráv – Únia miest Slovenska (ÚMS), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) – upozorňujú, že aktuálna konsolidácia verejných financií nesmie prebiehať na úkor samospráv. Varujú, že ak by vláda presmerovala prostriedky pôvodne určené mestám, obciam a krajom na nové štátne priority, došlo by k vážnemu ohrozeniu kľúčových projektov v regiónoch. Zástupcovia žúp, miest a obcí v spoločnom vyhlásení reagujú na návrh strednodobého preskúmania politiky súdržnosti Európskej únie, ktorý pripravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).
„Rešpektujeme výzvy, ktorým Európska únia čelí a bude čeliť v najbližších rokoch. Rozumieme aj potrebe a významu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti. Považujeme však za nevyhnutné rešpektovať priority samospráv, ktoré dlhodobo pripravujú a ktorých realizácia je nevyhnutná pre ďalší rozvoj celej krajiny. Odmietame preto akýkoľvek presun týchto zdrojov a vyzývame predsedu vlády SR, aby sa zachovalo financovanie určené pre obce, mestá a kraje. Zároveň ho pozývame k otvorenému dialógu so samosprávami,“ vyhlásil Jozef Viskupič, predseda združenia samosprávnych krajov SK8.
Župani, primátori a starostovia vyzvali predsedu vlády SR, aby pri určovaní nových priorít štátu v rámci kohéznej politiky nesiahal na súčasné finančné zdroje určené pre samosprávy. Upozornili, že ide aj o flexibilitu vo výške približne 400 miliónov eur, ktorá je naviazaná na kľúčové projekty všetkých partnerov v území. „Sme si vedomí obáv MIRRI SR z nízkej miery čerpania týchto zdrojov, za ktorú však vo veľkej miere zodpovedá štát a náročná projektová príprava, keďže ide o kľúčové a komplikované projekty,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku samosprávnych krajov, miest a obcí.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba upozornil, že eurofondy predstavujú pre naše regióny nezastupiteľný zdroj rozvoja: „Bez týchto zdrojov nebude možné rozvíjať vybavenie škôl a školskej infraštruktúry, modernizovať odborné vzdelávanie a približovať ho praxi, budovať kvalitné a dostupné kapacity zariadení sociálnych služieb pre najodkázanejších obyvateľov. Rovnako však bude ohrozená výstavba vodovodov a kanalizácií, riešenie klimatickej zmeny v našich mestách a obciach, a v neposlednom rade nebude možná ani výstavba autobusových a železničných prestupných terminálov, trolejbusových a električkových tratí či cyklotrás.“
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik varoval pred vplyvmi na každodenný život občanov: „Naše mestá a obce riešia reálne problémy ľudí. Bez podpory z eurofondov nebudeme schopní zabezpečiť základné služby, ktoré si občania zaslúžia, ani sa postarať o infraštruktúru a jej rozvoj. Potreby a priority samospráv sa nemenia, menia sa priority na vyššej úrovni, a práve tieto neustále zmeny nám bránia efektívne plánovať a napredovať v rozvoji našich území.“
Zástupcovia samospráv deklarujú ochotu spolupracovať s vládou pri príprave reforiem a zmien politiky súdržnosti, pričom pripomínajú, že projekty pripravované v regiónoch majú dlhodobý charakter. „Mestá a obce potrebujú stabilné a predvídateľné prostredie pre svoj rozvoj. Ak nám budú v priebehu realizácie projektov meniť pravidlá a siahať na financie, vážne to ohrozí schopnosť samospráv zabezpečovať služby a budovať bezpečné, odolné a moderné mestá pre budúce generácie,“ dodal prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.


Samosprávne združenia Únia miest Slovenska (ÚMS), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) sa po dnešnom rokovaní dohodli na spoločnom vyhlásení k pripravovanému návrhu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti Európskej únie zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).
Aktuálna zložitá situácia, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, a ktorá vyžaduje výraznú konsolidáciu verejných financií, predstavuje pre samosprávy skutočne náročnú výzvy nielen z hľadiska zabezpečenia kvalitných služieb občanov, ale aj zabezpečenia udržateľného rozvoja svojich území a udržania samotnej existencie samospráv. Zdroje z fondov EÚ dlhodobo predstavujú nezastupiteľnú finančnú pomoc pri odstraňovaní štrukturálnych problémov na území jednotlivých samospráv ako aj pri ich samotnom rozvoji.
Vnímame a rešpektujeme mnohé výzvy, ktorým Európska únia čelí a bude čeliť v najbližších rokoch, zároveň rozumieme potrebe a významu strednodobého preskúmania politiky súdržnosti, ako aj možnosti definovania nových priorít. Považujeme však za nevyhnutné rešpektovať tiež priority samospráv, ktoré zostávajú rovnaké, ktoré dlhodobo pripravujú v kontexte alokovaných zdrojov v rámci Programu Slovensko, a ktorých realizácia je nevyhnutná pre ďalší rozvoj celej krajiny. Akékoľvek zmeny v rámci kohéznej politiky by preto mali vychádzať z princípu “zdola nahor”, a mali by im predchádzať konštruktívne diskusie so všetkými dotknutými partnermi, pre ktorých môžu mať neuvážené rozhodnutia fatálne následky.
Z tohto dôvodu vyzývame predsedu vlády SR, aby sa pri snahe alokovať finančné zdroje pre nové identifikované priority štátu v rámci kohéznej politiky nesiahalo na aktuálnu alokáciu finančných zdrojov primárne určených pre potreby samospráv, vrátane flexibility vo výške približne 400 miliónov EUR. Tieto finančné zdroje sú naviazané na kľúčové projekty všetkých partnerov v území, nielen miest, obcí a samosprávnych krajov. Sme si vedomí obáv zo strany MIRRI SR ohľadom nízkej miery čerpania týchto zdrojov, za ktorú však vo veľkej miere nesie zodpovednosť štát a v mnohých prípadoch tiež náročná projektová príprava, nakoľko sa jedná o kľúčové a komplikované projekty. Zásadne odmietame, aby sa problém nízkeho a neefektívneho čerpania fondov EÚ v súčasnom programovom období riešil zásahmi do alokácií integrovaných nástrojov územného rozvoja, keďže najvážnejšie príčiny tohto stavu sú predovšetkým na strane štátu, čo potvrdili aj zistenia a odporúčania Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO) z januára 2025 - Integrated Territorial Development in Slovakia – follow-up letter to our Tour des Regions.
Dovoľujeme si upozorniť na riziká, ktoré sú spojené s predmetnými zásahmi do finančných zdrojov, a to predovšetkým v podobe reálneho ohrozenia projektov, ktoré často riešia základné problémy obcí, miest a samosprávnych krajov. Bez týchto zdrojov nebude možné rozvíjať vybavenie škôl a školskej infraštruktúry, modernizovať odborné vzdelávanie a približovať ho praxi, budovať kvalitné a dostupné kapacity zariadení sociálnych služieb pre najodkázanejších obyvateľov, rovnako však bude ohrozená výstavba vodovodov a kanalizácií, realizácia adaptačných a mitigačných opatrení, a v neposlednom rade nebude možná výstavba autobusových a železničných prestupných terminálov, trolejbusových a električkových tratí či cyklotrás. Na projektovú prípravu týchto projektov už boli zo strany samospráv vynaložené významné finančné prostriedky.
Zachovanie výšky súčasnej alokácie Programu Slovensko pre samosprávy je preto v súčasnosti jediným spôsobom, ako zabezpečiť ďalší rozvoj ich územia, a tým pádom aj celej Slovenskej republiky.
Zdôrazňujeme úprimný a spoločný záujem samosprávnych združení poskytnúť maximálnu súčinnosť vláde SR pri príprave a realizácii zmien na podporu uplatnenia strednodobého preskúmania politiky súdržnosti, ktoré súčasne povedie k zachovaniu mimoriadneho významu nástrojov územného rozvoja dôležitých aj pre ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Veríme, že vláda SR prijme pozitívne toto stanovisko zástupcov miestnej a regionálnej samosprávy a zohľadní jej oprávnené požiadavky vo všetkých budúcich rokovaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie politiky súdržnosti v podmienkach Slovenskej republiky.
V utorok 29. apríla rokovalo združenie SK8 s vedením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a s štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Stretnutie bolo prioritne zamerané na projekty v oblasti marginalizovaných rómskych komunít (MRK).
Zástupcovia krajov hovorili o prekážkach, ktoré brzdia rozsiahlejšiu pomoc pre túto menšinu:
Okrem témy MRK sme diskutovali aj o systémových zmenách v čerpaní eurofondov: decentralizácia rozhodovania po vzore Poľska; zmena dopytového systému na strategický; presun nevyužitých eurofondov do územia; revízia národných projektov.