Počas víkendu sa v ukrajinskom Bukoveli uskutočnil prvý summit Karpatskej integračnej iniciatívy, ktorý spojil 8 krajín karpatského makroregiónu – Slovensko, Ukrajina, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Srbsko – od vládnych predstaviteľov cez samosprávy až po európske inštitúcie a zástupcov biznisu. Na pozvanie Veľvyslanectva Ukrajiny v SR sa na podujatí zúčastnili aj zástupcovia slovenských samosprávnych krajov.

Summit položil základy Karpatskej osmičky (C8) ako platformy na koordináciu spolupráce krajín, regiónov a miest. Pozornosť sa má sústrediť napríklad na dopravu a logistiku, energetiku, hospodársky rozvoj, bezpečnosť, cestovný ruch či ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.

Karpatský makroregión je spoločným priestorom, ktorý spája naše krajiny. Pre Slovensko je dôležité, aby sa táto spolupráca neodohrávala iba na úrovni štátov. Práve silný hlas regiónov môže priniesť konkrétne cezhraničné projekty, lepšie dopravné prepojenia, nové investície a užšiu spoluprácu medzi komunitami na oboch stranách hraníc.

Slovenské samosprávne kraje na summite zastupovali podpredsedovia piatich krajov - Jozef Kanuščák (PSK), Branislav Tréger (ŽSK), Mikuláš Pál (BBSK), Patrik Voltmann (TTSK) a Dušan Tomaško (KSK).

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) sa spoločným otvoreným listom obrátili na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov NR SR a predsedov politických strán zastúpených v parlamente v súvislosti s návrhom novely zákona o dani z príjmov, parlamentná tlač 1490.

Dôvodom otvoreného listu nie je nesúhlas s pomocou rodinám. ZMOS a SK8 podporujú pomoc rodinám a jednorodičovským domácnostiam, vnímajú ich životnú situáciu a spolupracujú aj so združeniami a organizáciami, ktoré ich zastupujú. Otázkou je, z akých zdrojov bude nové opatrenie financované.

Navrhovaná zmena zasahuje do dane z príjmov fyzických osôb. Z tejto dane sú prostredníctvom podielových daní vo významnej miere financované mestá, obce a samosprávne kraje. Ak sa jej výnos zníži, menej financií zostáva aj samosprávam na služby, ktoré denne využívajú samotné rodiny – školy, sociálne služby, dopravu, miestne komunikácie, verejné priestory, kultúru, šport či bezpečnosť.

Podľa údajov uvedených v návrhu má opatrenie znamenať výpadok verejných príjmov približne 50 miliónov eur ročne v rokoch 2027 až 2030. ZMOS a SK8 preto žiadajú, aby bolo ešte pred jeho schválením jasne vyčíslené, aká časť tohto výpadku pripadne na mestá a obce a aká na samosprávne kraje.

Združenia zároveň upozorňujú, že nejde o prvú podobnú skúsenosť. V rokoch 2022 až 2025 predstavoval kumulatívny výpadok dane z príjmov fyzických osôb pre mestá, obce a samosprávne kraje spolu približne 1,89 miliardy eur. Štát časť tohto výpadku kompenzoval, no negatívny vplyv na príjmy územnej samosprávy však zostal na úrovni približne 1,23 miliardy eur.

Samosprávy pritom dôsledky viacerých predchádzajúcich rozhodnutí v oblasti daní a konsolidácie nesú vo svojich rozpočtoch dodnes. ZMOS a SK8 preto upozorňujú na potrebu nastaviť systém tak, aby sa pri každom novom opatrení štátu zároveň určilo, kto ho financuje a ako budú nahradené prípadné výpadky samospráv.

Osobitne dôležité je to aj v čase prípravy rozpočtu verejnej správy, ktorý doposiaľ nebol so zástupcami územnej samosprávy konzultovaný. Mestá, obce a kraje preto zatiaľ nepoznajú celkový súbeh pripravovaných zmien a ich dopad na svoje rozpočty.

ZMOS a SK8 nesúhlasia s tým, aby bol nový sociálny nástroj financovaný ďalším znižovaním príjmov samospráv bez náhrady. Ak bude návrh prijatý, budú požadovať plnú a systémovú kompenzáciu vzniknutého výpadku. Kompenzácia je preto pre obe združenia nevyhnutnou podmienkou akceptovateľnosti návrhu.

Podpora rodín a stabilné financovanie samospráv nie sú protichodné ciele. Mestá, obce a kraje sú miestom, kde rodiny žijú a kde každodenne využívajú verejné služby. Cieľom otvoreného listu je preto dosiahnuť, aby nové opatrenia na podporu rodín mali od začiatku jasne určené a udržateľné financovanie a aby ich náklady neboli prenášané na samosprávy.

Na Úrade vlády SR sa uskutočnilo prvé zasadnutie Národnej komisie pre vodu a sucho, ktorej predsedá premiér SR. Nová národná komisia má zjednotiť vládu, samosprávy aj odborníkov v boji so suchom, nedostatkom vody a adaptáciou na klimatické zmeny.

Predseda SK8 Jozef Viskupič zastupuje kraje v Rozhodovacom kolégiu komisie, ktoré bude posudzovať strategické priority, investície a opatrenia v oblasti hospodárenia s vodou na Slovensku.

Samosprávne kraje budú do diskusie prinášať svoje skúsenosti a potreby, pretože už dnes realizujú viaceré opatrenia – od podpory zadržiavania vody v krajine a ochrany vodných zdrojov až po dažďové záhrady a vsakovacie prvky pri školách, sociálnych zariadeniach či kultúrnych inštitúciách.

SK8 zároveň zdôrazňuje, že pri nastavovaní investičných priorít a využívaní európskych fondov musia byť samosprávy plnohodnotnými partnermi. Rovnako považujeme za dôležité intenzívnejšie zapojenie odborníkov z regiónov a lepšie prepájanie štátnych a samosprávnych dát pri plánovaní opatrení. Veríme, že komisia prispeje k lepšej koordinácii opatrení a k efektívnejšiemu riešeniu jednej z najväčších environmentálnych výziev, pred ktorými dnes Slovensko stojí.

Vo štvrtok 10. septembra 2026 zasadlo v Modre Zhromaždenie združenia SK8. Posledné rokovanie pred krajskými voľbami hostil bratislavský župan Juraj Droba. Predsedníčka a predsedovia samosprávnych krajov sa zamerali na systémové riešenie financovania sociálnych služieb po najnovšej reforme, pripravenosť samospráv na nové povinnosti v oblasti energetiky od roku 2027 a na zachovanie transparentných pravidiel podpory kultúry zo strany Fondu na podporu umenia.

Jednou z hlavných tém rokovania bola kritická situácia vo financovaní sociálnych služieb po reforme účinnej od júla 2026. Prenos povinností hradiť príspevok na prevádzku pre neverejné zariadenia pre seniorov a opatrovateľskej služby vytvorí v rozpočtoch krajov na rok 2027 výpadok 37 mil. eur. Kraje navyše upozorňujú na prehlbujúcu sa disproporciu, keďže ich vlastné zariadenia nedostávajú príspevok na pomoc pri odkázanosti. “Reforma financovania sociálnych služieb v súčasnej podobe zaťažuje krajské rozpočty miliónmi eur. Nemôžeme pripustiť, aby vláda prenášala finančné riziká na samosprávy na úkor kvality starostlivosti o seniorov a odstraňovania investičného dlhu v našich zariadeniach,” uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Predsedovia samosprávnych krajov sa venovali aj príprave na nové povinnosti samospráv v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov, ktoré vstúpia do platnosti 1. januára 2027. Kraje ako zriaďovatelia a správcovia stoviek stredných škôl, kultúrnych a sociálnych zariadení čelia novým požiadavkám na zber, evidenciu a vyhodnocovanie úspor energií. Hoci Ministerstvo hospodárstva SR už v roku 2023 deklarovalo zámer financovať sieť regionálnych energetických kapacít, dodnes nezabezpečilo stabilné podmienky pre systematické využívanie energetického manažmentu. “Od začiatku roka 2027 na nás vláda prenáša rozsiahle odborné a administratívne povinnosti v oblasti energetiky, no bez akejkoľvek systémovej podpory. Žiadame Ministerstvo hospodárstva SR vytvoriť podmienky a zabezpečiť financovanie energetického manažmentu v regiónoch tak, aby sme dokázali nové legislatívne nároky naplniť,” zdôraznil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Ďalšou témou rokovania bola pripravovaná novela cestného zákona, prostredníctvom ktorej chcú samosprávne kraje posilniť svoje kompetencie pri správe ciest II. a III. triedy. Cieľom návrhu SK8 je umožniť krajom účinnejšie kontrolovať dodržiavanie pravidiel na cestách vo svojom vlastníctve, efektívnejšie vynucovať nápravu zistených nedostatkov a prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Združenie SK8 preto bude pokračovať v rokovaniach s Ministerstvom dopravy SR o konkrétnej podobe legislatívnych zmien. „Samosprávne kraje sú vlastníkmi tisícok kilometrov ciest, no dnes nemajú dostatočné kompetencie na riešenie mnohých problémov, ktoré na nich vznikajú. Naším cieľom nie je vytvárať novú byrokraciu, ale získať nástroje, ktoré nám umožnia rýchlejšie a efektívnejšie konať v prospech bezpečnosti a lepšieho stavu krajských ciest,“ uviedol predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

V neposlednom rade sa združenie SK8 zaoberalo situáciou v oblasti zriaďovanej kultúry. Samosprávne kraje, ktoré sú s takmer 150 organizáciami najväčším zriaďovateľom kultúrnych inštitúcií na Slovensku, upozorňujú na nestabilnú a nepredvídateľnú podporu zo strany Fondu na podporu umenia. Tento trend sa dotýka divadiel, galérií, múzeí, knižníc aj osvetových centier, ktoré zabezpečujú dostupnosť kultúry v regiónoch. „Kultúrne inštitúcie samosprávnych krajov patria medzi kľúčových poskytovateľov kultúrnych služieb na Slovensku. Napriek tomu v posledných rokoch evidujeme vysokú nestabilitu pri získavaní podpory z Fondu na podporu umenia. Preto sa obraciame na predsedu vlády SR a zároveň požiadame Najvyšší kontrolný úrad SR o preverenie, či sú verejné zdroje rozdeľované transparentne, odborne a v súlade s poslaním fondu,“ povedal predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

V utorok 8. septembra rokovali samosprávne združenia SK8, ZMOS a Únia miest Slovenska s vedením Progresívneho Slovenska o reforme verejnej správy, ktorá patrí medzi súčasné najdôležitejšie systémové výzvy Slovenska. 

Aktuálny model fungovania štátu narazil na svoje hranice - neumožňuje dlhodobo a udržateľne garantovať kvalitu verejných služieb pre občanov. Skúsenosti z minulosti zároveň ukázali absenciu rovnocenného partnerstva medzi štátom a územnou samosprávou, ktorá musela v kritických momentoch suplovať funkcie štátu. Preto samosprávy odmietajú pokračovanie v čiastkových úpravách systému a apelujú na komplexnú a hĺbkovú modernizáciu verejnej správy. Zásadným krokom reformy má byť stabilné financovanie samospráv a decentralizácia kompetencií s cieľom poskytovať kvalitnejšie služby pre občanov.

„Zmodernizovať fungovanie verejnej správy na Slovensku jednoducho musí byť premiérska téma a táto téma musí mať svoj jasný plán,“ vyhlásil predseda SK8 Jozef Viskupič. 

SK8 je pripravené sa aktívne zapojiť do tvorby reformy a ponúknuť svoje odborné kapacity aj praktické skúsenosti samosprávnych krajov, aby výsledné zmeny reálne fungovali v praxi a odrážali potreby regiónov. Práve s týmto cieľom sme po zverejnení spoločného pozičného dokumentu SK8 a ZMOS oslovili všetky parlamentné strany s ponukou na rokovanie k reforme verejnej správy – Progresívne Slovensko je prvou stranou, ktorá na výzvu zareagovala.

Žijete samosprávou telom i dušou? Pracujete na rozvoji obci, mesta alebo kraja? Máte záujem priniesť inovatívne myslenie do svojej práce? 

Neváhajte sa preto prihlásiť do tretieho ročníka Školy regionálnych inovácií, ktorý sa uskutoční 6. - 8. októbra 2026 na Sundeck v Bratislave. 

Bezplatný trojdňový vzdelávací program združenia #SK8 ponúka pre účastníkov tréning dizajnového myslenia aj sériu praktických prednášok od odborníkov z praxe o využívaní dát pri rozhodovaní, budovaní podmienok pre úspešné startupy, nasadení umelej inteligencie vo verejnej správe, premene verejných priestorov či nástroji živých laboratórií v samospráve. 

Všetci absolventi Školy regionálnych inovácií si odnesú konkrétne vedomosti a zručnosti využiteľné pri napĺňaní inovačného potenciálu svojho regiónu.

Počet miest je obmedzený a záujem o náš program je vysoký, preto neváhajte, prihláste sa ešte dnes a staňte sa súčasťou komunity ľudí, ktorí posúvajú svoje regióny vpred.

 V Deň Ústavy SR sa na Bratislavskom hrade uskutočnilo Národné fórum „Vízia Slovensko 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu" pod hlavičkou Úrad vlády SR. Na podujatí sa po prvýkrát predstavil strategický dokument, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied ako celostný pohľad na budúcnosť Slovenska do roku 2040. V mene samosprávnych krajov sa k prítomným prihovoril aj Jozef Viskupič, predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja.

Oceňujeme, že dokument vznikal v širokom odbornom a spoločenskom dialógu aj za pripomienkovania združenia SK8, a že si kladie ambíciu pozerať sa za horizont jedného volebného obdobia. Za kľúčové považujeme najmä, že hovorí o predvídateľnom financovaní samosprávy, a tiež že definuje strategické vládnutie ako spoločnú schopnosť vlády, krajov a obcí.

V tento výnimočný deň pripomíname, že podľa Ústavy SR územná samospráva nie je výkonným nástrojom štátu, ale druhým pilierom demokratickej moci, vertikálnou deľbou moci a každodennou školou praktickej demokracie. Obce, mestá a samosprávne kraje sú miestom, kde občan vidí demokraciu najbližšie, a kde by ju najskôr stratil, keby prestala fungovať.

Napriek mnohým pozitívam však Vízii Slovensko 2040 chýba záväzok vytvoriť formálny a pravidelný konzultačný mechanizmus vlády so samosprávou pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa dotýkajú jej kompetencií, financovania alebo organizácie. Nejde o novú požiadavku – dlhodobo ju spolu s #SK8 presadzujú aj ZMOS a Únia miest Slovenska, a je štandardom vo vyspelých členských štátoch EÚ v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. Bez takéhoto mechanizmu zostane partnerstvo len atramentom na papieri.

“Samosprávne kraje dnes neprichádzajú s natiahnutou rukou. Prichádzame s ponukou. Ponúkame dáta z našich území a znalosť reálneho života ľudí. Ponúkame regionálne fóra, na ktorých môže o Vízii a Stratégii diskutovať celá krajina, nielen Bratislava. Pretože Slovensko nebude moderným štátom, ak bude mať modernú iba jednu - centrálnu - úroveň vládnutia,” zdôraznil predseda SK8, Jozef Viskupič.

Slovenské národné povstanie v auguste 1944 bolo rozhodnutím postaviť sa proti nacizmu a domácemu fašizmu v čase, keď to znamenalo riskovať vlastný život, slobodu aj bezpečie svojich blízkych. Pridali sa k nemu vojaci, partizáni aj obyčajní ľudia, ktorí odmietli zostať bokom. Ich odvahu si pripomíname aj po 82 rokoch.

„SNP nie je len historická udalosť. Je to hodnota, ktorá nás učí, že sloboda je krehká a demokracia zraniteľná. Učí nás, že odporovať zlu treba skôr, než prerastú do podoby, ktorá ohrozuje samotnú podstatu demokracie a životy našich spoluobčanov. A že pomoc tomu, kto sa bráni pred agresorom a okupantom, je vec nielen politická, ale aj – a najmä – morálna a etická,“ uviedol predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.

Združenie SK8 a Ministerstvo vnútra SR podpísali Memorandum o spolupráci, ktoré vytvára rámec pre systematické zvyšovanie bezpečnosti obyvateľov v regiónoch. Memorandum podpísali Jozef Viskupič, predseda SK8 a Michal Kaliňák, štátny tajomník MV SR. 

Spoločným cieľom je posilniť prevenciu kriminality a rizikového správania tam, kde je najpotrebnejšia – v školách, zariadeniach sociálnych služieb aj v miestnych komunitách. Dôraz sa bude klásť na koordináciu aktivít, zdieľanie informácií a podporu preventívnych programov priamo v regiónoch.

„Bezpečnosť obyvateľov nie je len úlohou štátu, ale našou spoločnou zodpovednosťou. Najlepším riešením je pritom problémom predchádzať skôr, ako vzniknú. Spolupráca so ZMOS a SK8 nám umožní lepšie prepájať skúsenosti, informácie a odborné kapacity a spoločne vytvárať bezpečnejšie prostredie pre ľudí,“ uviedol štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.

Partnerstvo zároveň prinesie výmenu odborných skúseností, spoločné vzdelávacie a osvetové aktivity či identifikáciu oblastí, kde je potrebné posilniť bezpečnostné opatrenia a pomoc obetiam kriminality.

„Prípady pri bezpečnostných rizikách môžu vznikať v prostredí škôl alebo zariadeniach sociálnych služieb či v užších komunitách v regiónoch, mestách a obciach, za ktoré sú zodpovedné práve samosprávy či už v organizáciách, ktoré priamo zriaďujú  alebo spravujú. V  samospráve ich vieme rýchlo identifikovať a účinne reagovať. SK8 preto dlhodobo žiada o partnerstvo s MV SR, ktoré týmto vzniká, čo nám - pomôže pretaviť tieto regionálne skúsenosti do konkrétnych riešení, vrátane iniciatív ako Prelom ticho - bezpečne na školách ci Bezpečné úrady - odolná verejná správa a posilniť bezpečnosť v každom kraji,“ uviedol predseda SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Súčasťou spolupráce budú aj konkrétne iniciatívy zamerané na bezpečnosť v školách a odolnejšiu verejnú správu, ktoré pomôžu prenášať dobrú prax do jednotlivých krajov.

Veríme, že prepojenie štátu a samospráv prispeje k účinnejšej prevencii, bezpečnejšiemu prostrediu a vyššej kvalite života v regiónoch.

Predseda SK8 Jozef Viskupič sa vo štvrtok 20. augusta stretol s I. štátnou tajomníčkou MV SR Luciou Kurilovskou a riaditeľom Úradu prevencie kriminality Jozefom Halcinom. Rokovanie nadviazalo na iniciatívu ZMOS, Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR, predstavenú koncom júla, ktorej cieľom je dostať aktuálne varovania pred sofistikovanými podvodmi založených na sociálnom inžinierstve a zneužívaní digitálnych technológií včas do miest a obcí vo všetkých regiónoch Slovenska.

Samosprávne kraje upozornili, že čelia inému rizikovému profilu ako obce. Kým väčšina platieb v obciach ide cez úrad, v krajoch sa realizuje najmä prostredníctvom desiatok samostatných organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti – stredných škôl, zariadení sociálnych služieb aj kultúrnych inštitúcií. Každá z nich má vlastného štatutára aj vlastný účet, no na rozdiel od úradu spravidla nemá k dispozícii vlastného bezpečnostného špecialistu. Riziko je pritom aktuálne – falošné domény vydávajúce sa za štátne inštitúcie už boli zaznamenané aj v samosprávnych krajoch. 

SK8 ponúklo, že zabezpečí prenos varovaní a preventívnych materiálov do všetkých ôsmich krajov a stoviek nimi zriadených organizácií. Zároveň žiada, aby prevencia neoslovila len volených predstaviteľov, ale aj zamestnancov, ktorí v praxi reálne schvaľujú platby, spracúvajú citlivú agendu či pracujú s osobnými údajmi – napríklad personalistov, účtovníkov a ďalších zamestnancov úradov. Združenie SK8 presadzuje tiež pravidelný prehľad dát o prípadoch a škodách, čo krajom môže pomôcť pri lepšom zacielení opatrení. 

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) súhlasí s tým, že samosprávy najlepšie vedia, akú reformu potrebujú. Práve preto v marci 2026 predstavilo združenie SK8 spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) pozičný dokument s názvom Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu, ktorý má slúžiť ako podklad na prípravu reformy verejnej správy. Predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý aktuálne zopakoval svoje vyjadrenia z rokov 2025 a 2026, v ktorých vyzýval samosprávy, aby prišli s vlastným návrhom reformy verejnej správy, opätovne požiadalo o rokovanie na túto tému.

„Pozičný dokument sme predstavili v marci tohto roka. Nakoľko najvyšší ústavní činitelia na podujatie neprišli, adresovali sme im materiál spolu so žiadosťou o pracovné stretnutie. S prezidentom republiky a predsedom parlamentu sme sa už stretli, na spätnú väzbu z Úradu vlády SR však stále čakáme,“ uviedol predseda združenia SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.

Ako dodal, premiér vyzval samosprávy na prípravu reformy aj na májovom sneme ZMOS napriek tomu, že leitmotívom podujatia bol práve pozičný dokument a ambícia vstúpiť s vládou do rokovaní o konkrétnej podobe reformy. „Navyše som túto tému otváral aj na zasadnutiach Stálej konferencie celospoločenského dialógu. Preto ma prekvapuje, že premiér sa dodnes tvári, akoby o našom dokumente a iniciatíve nepočul. Považujem to za vykopávanie otvorených dverí a nezodpovedné vyhýbanie sa dôležitej diskusii o budúcnosti Slovenska,“ skonštatoval Jozef Viskupič.

Pozičný dokument, ktorý vznikol ako výsledok spolupráce združení SK8 a ZMOS, prináša spoločný pohľad obcí, miest a samosprávnych krajov na budúce usporiadanie verejnej správy, jej kompetencie, financovanie a vzťah s vládou. Jeho cieľom je otvoriť odbornú a vecnú diskusiu o reforme verejnej správy, predstaviť kľúčové východiská navrhovaných zmien a vytvoriť priestor pre dialóg medzi predstaviteľmi samosprávy, vlády a odbornej verejnosti.

Dokument predpokladá komplexnú reformu verejnej správy, ktorá sa týka ústrednej štátnej správy aj samospráv. Počíta napríklad s redukciou počtu ministerstiev, zrušením okresných úradov, presunom vybraných kompetencií na samosprávne kraje a mestá či so zlučovaním dlhodobo nefunkčných obcí. Jej cieľom je zvýšiť kvalitu poskytovaných verejných služieb.

Predseda združenia SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič bol hosťom relácie Štúdio TASR, v ktorej diskutoval o finančnej situácii samospráv a potrebe zmien v pravidlách dlhovej brzdy. Upozornil, že bez systémových úprav môže dôjsť k výraznému obmedzeniu investícií krajov, miest a obcí.

Predseda SK8 v relácii vysvetlil, prečo by prípadné vyňatie samospráv z ústavnej dlhovej brzdy neznamenalo koniec rozpočtovej disciplíny krajov, miest a obcí. Zároveň opätovne zdôraznil potrebu komplexnej reformy verejnej správy, ku ktorej SK8 spolu so ZMOS pripravilo vlastný pozičný dokument.

„Aby sme tomu rozumeli, my tie sankčné mechanizmy máme dva. My máme ako keby tú samosprávnu dlhovú brzdu, to sú rozpočtové pravidlá, a potom je aj tento ústavný konštrukt, ktorý dopadá na štát aj na samosprávu. My hovoríme, že nám stačí jeden, pretože sa správame zodpovedne a v rámci celej porcie verejného dlhu tvoríme iba 1,5 percenta. Mnohé samosprávy idú s nulovým zadlžením,“ zdôraznil Jozef Viskupič.

Zároveň upozornil, že aj napriek nízkej miere zadlženosti hrozí samosprávam v dôsledku súčasného nastavenia dlhovej brzdy obmedzenie investícií a rozvoja. „Môže nastať ten najhorší možný scenár v prípade samosprávy - zastaví sa rozvoj, zastavia sa investičné akcie.“ Dodal, že s právnym výkladom predsedu vlády SR Roberta Fica, podľa ktorého sa pravidlá dlhovej brzdy netýkajú samospráv v miere, ako sa prezentuje, sa nestotožňuje. Keďže v tejto téme panuje podľa neho značná právna neistota, mal by sa k výkladu ústavného zákona vyjadriť Ústavný súd SR. Samosprávy už pripravili znenie novely, ktorá by celú vec vyjasnila a kraje, mestá a obce spod dlhovej brzdy vyňala.

V relácii zaznela aj potreba pripraviť rozsiahlu reformu verejnej správy, ktorá by sa dotkla ústrednej štátnej správy aj samosprávy. SK8 spolu so ZMOS v tejto súvislosti pripravilo vlastný pozičný dokument, ktorý počíta okrem iného s redukciou počtu ministerstiev, zrušením okresných úradov v ich súčasnej podobe, presunom kompetencií na kraje a mestá, ako aj so zlučovaním dlhodobo nefunkčných obcí. Predseda združenia zdôraznil, že podkladom pre takúto reformu by mal byť predovšetkým ekonomický a kompetenčný audit štátu. Prípadné nové územné usporiadanie krajov by podľa neho malo prísť až na konci celého procesu, na základe výsledkov spomínaných auditov.

Predseda SK8 sa napokon vyjadril aj k téme predĺženia volebných období v samospráve na päť rokov, ktorú v Štúdiu TASR v júli otvoril štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák. Túto tému SK8 apriori neodmieta. K možnému rozdeleniu spojených krajských a obecných volieb, o ktorom tiež hovoril štátny tajomník MV SR, uviedol: „SK8 sa týmto ani nezaoberala, čiže berte to ako môj osobný názor, že pre mňa, ak je predlžovanie volebného obdobia terciárna téma, tak táto je ešte hlbšie. Myslím si, že toto reálne teraz samosprávu netrápi.“