Pozývame vás na konferenciu združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) na tému INOVUJME REGIÓNY - objavte potenciál krajov, ktorá sa uskutoční už 26. mája od 09:00 hod. v Trnave (Nádvorie). Podujatie je určené pre širokú verejnosť. Vstup voľný na registráciu.

Podujatie ponúkne priestor na stretnutie ľudí, ktorí hýbu inováciami, rozvojom a ekonomikou regiónov. Počas jedného dňa zažijete panelové diskusie a prezentácie s odborníkmi na inovácie v samospráve z celého Slovenska, ale aj z Českej republiky. Zastúpení budú experti od lokálnej, regionálnej až po národnú úroveň.

Objavte inšpiratívne príklady spolupráce verejného a súkromného sektora, podpory startupov, rozvoja talentov a inovácií v regiónoch - od programu Kampus v Trnave cez fungovanie inovačného ekosystému na Slovensku až po úspešnú transformáciu Moravskosliezskeho kraja.

Súčasťou konferencie budú aj prezentačné stánky slovenských krajov a inovačných centier, networking a neformálne stretnutia, ktoré vytvoria priestor na výmenu skúseností a nové partnerstvá.

Príďte sa presvedčiť, ako môžu samosprávy aktívne podporovať rozvoj, prinášať nové riešenia a reagovať na výzvy dnešnej doby. 

Týždeň dobrovoľníctva je tu a po celom Slovensku opäť spája ľudí, ktorým záleží na ich okolí. Tento rok sa zapojilo 286 organizácií naprieč všetkými krajmi, ktoré po celom Slovensku pripravili rekordných 559 dobrovoľníckych príležitostí – od pomoci seniorom, cez komunitné a vzdelávacie aktivity, až po environmentálne či kultúrne projekty.

Pozrite si ponuku vo vašom okolí, vyberte si aktivitu, ktorá vám je blízka, a počas nasledujúcich 7 dní sa pridajte k stovkám ďalších dobrovoľníkov a dobrovoľníčok po celom Slovensku. 

Vyberte si príležitosť vo svojom kraji: 

V roku, keď prebieha Medzinárodný rok dobrovoľníctva 2026 pre udržateľný rozvoj, sa na Slovensku od januára do apríla uskutočnilo takmer 100 dobrovoľníckych podujatí s účasťou viac ako 2 800 ľudí.

Združenia SK8 a ZMOS v utorok 12. mája v Trnave prerokovali spoločný pozičný dokument k reforme verejnej správy s vedením Únie miest Slovenska. Témou stretnutia bola diskusia o budúcnosti fungovania samosprávy na Slovensku.

Predmetom rokovania boli vybrané línie a návrhy spoločného dokumentu SK8 a ZMOS, ktorý reaguje na potrebu modernizácie verejnej správy, jasnejšieho nastavenia kompetencií a efektívnejšieho fungovania samospráv na všetkých úrovniach. Diskusia otvorila viaceré témy, pri ktorých zazneli rozdielne pohľady na smerovanie a nastavenie budúcich zmien.

Zástupcovia samosprávnych združení sa dohodli na pokračovaní odborných rokovaní. Ich cieľom bude identifikovať oblasti zhody, ale aj pomenovať témy, pri ktorých existujú odlišné postoje, aby bolo možné jasnejšie formulovať spoločnú pozíciu územnej samosprávy k reforme verejnej správy.

Uvedomujeme si potrebu hľadať spoločné prieniky všetkých samospráv a ich združení. Reforma si vyžaduje otvorený dialóg, spoluprácu a riešenia, ktoré prispejú k modernejšiemu, stabilnejšiemu a efektívnejšiemu fungovaniu štátu aj samospráv.

Na prvom okrúhlom stole, ktorý spoločne zorganizovali Ministerstvo hospodárstva SR a Zväz stavebného priemyslu Slovenska v rámci iniciatívy Európskej koalície pre financovanie energetickej efektívnosti (EEEFIC), sa stretli zástupcovia SK8 spolu so zástupcami odborných inštitúcií, verejnej správy a samospráv, s cieľom odborne diskutovať o koordinácii financovania opatrení energetickej efektívnosti v sektore budov.

Stretnutie sa zameralo na praktické nastavenie financovania obnovy budov, ktoré je kľúčové pre dosahovanie energetických úspor v praxi. Zástupcovia poukázali na potrebu lepšej koordinácie medzi verejnými inštitúciami a finančnými nástrojmi, ako aj na zjednodušenie prístupu k zdrojom financovania – od verejných rozpočtov cez eurofondy až po súkromný kapitál a energetické služby.

Významnou témou bola aj pripravenosť samospráv. Zástupcovia miest a regiónov upozornili na kampaňovitú prípravu projektov, časovú náročnosť verejného obstarávania a nedostatok odborných kapacít. Diskusia otvorila potrebu systematickej technickej asistencie a stabilného viacročného investičného prostredia, ako aj riziká súvisiace s dlhovou brzdou samospráv, ktorá môže obmedziť schopnosť čerpať financie a spolufinancovať projekty.

Obnova budov už navyše nie je len otázkou znižovania energetickej náročnosti, ale čoraz viac aj témou energetickej bezpečnosti a stability verejných financií. Je to strategickou témou pre štát, samosprávy aj domácnosti.

V Bruseli v týchto týždňoch prebiehajú kľúčové rokovania o rozpočte Európskej únie na roky 2028 - 2034 (tzv. viacročný finančný rámec EÚ). Práve v tomto období sa rozhoduje o tom, ako bude po roku 2027 nastavené fungovanie eurofondov a akú úlohu budú v tomto procese zohrávať regióny a mestá.

Minulý týždeň sa zástupcovia SK8 zúčastnili plenárneho zasadnutia Európskeho výboru regiónov, kde bolo jednomyseľne prijaté kľúčové stanovisko k “Nariadeniu o Národných a regionálnych partnerských plánoch” (NRPP). Tieto plány majú určiť pravidlá a priority čerpania fondov EÚ v členských štátoch po roku 2027.

Stanovisko 27 štátov EÚ zdôrazňuje, že regióny musia byť zapojené do všetkých fáz prípravy budúceho programového obdobia a mať plnohodnotné miesto pri rokovacom stole. Dokument zároveň upozorňuje na riziká príliš centralizovaného prístupu k budúcemu rozpočtu EÚ, ktorý by mohol obmedziť schopnosť regiónov reagovať na konkrétne potreby územia.

„Nejde len o objem finančných zdrojov, ale najmä o spôsob ich využívania. Európske prostriedky musia smerovať tam, kde môžu priniesť najväčší prínos pre obyvateľov regiónov a kvalitu života v území,“ zdôraznil Juraj Droba, predseda slovenskej národnej delegácie a predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

Po prezentácii pozičného dokumentu prezidentovi SR diskutovali zástupcovia SK8 a ZMOS aj s predsedom Národnej rady SR – Richardom Rašim a štátnym tajomníkom ministerstva vnútra SR, Michalom Kaliňákom. Spoločný dokument združení SK8 a ZMOS tak postupne predstavujeme kľúčovým partnerom na národnej úrovni.

Naším cieľom je otvoriť odbornú a vecnú debatu o nevyhnutných zmenách vo fungovaní verejnej správy. Dokument prináša konkrétne návrhy, ktoré smerujú k modernejšiemu, prehľadnejšiemu a efektívnejšiemu systému – od ústavných otázok, cez kompetenčné nastavenia až po financovanie samospráv.

Predseda NR SR predstavil návrh na zriadenie expertnej komisie pre modernizáciu samosprávy. Tá má slúžiť ako platforma, na ktorej budú samosprávy, štát aj odborníci spoločne hľadať konkrétne riešenia. Komisia by mala pôsobiť pri Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom jej úlohou bude zabezpečiť, aby sa reforma pripravovala odborne, systematicky a nezávisle od politických zmien. „Mojím cieľom je, aby sa Národná rada SR stala hlavnou inštitucionálnou platformou pre participatívne dopracovanie tohto strategického materiálu,” uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši.

Aj dnešné rokovanie potvrdilo, že téma reformy verejnej správy rezonuje a vyžaduje si širší konsenzus. Samosprávy chcú byť aktívnym partnerom pri jej príprave, nie len pasívnym prijímateľom rozhodnutí. V rokovaniach budeme pokračovať aj s ďalšími partnermi na národnej úrovni. 

Zástupcovia troch najväčších združení územnej samosprávy na Slovensku sa spojili v dlhodobej spoločnej požiadavke  adresovanej poslancom Národnej rady SR. Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únia miest Slovenska (ÚMS) vyzývajú zákonodarcov na urýchlenú úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tlačovom brífingu varovali, že bez vyňatia samospráv zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy nebude možné zostaviť ich rozpočty na roky 2027 - 2029 a ohrozené ostanú tak aj základné služby pre obyvateľov.

Hoci sa samosprávy na celkovom dlhu verejnej správy podieľajú len menej ako dvoma percentami, aktuálne nastavenie “dlhovej brzdy” na ne dopadá výrazne. Združenia upozorňujú, že súčasný stav je neudržateľný a trestá kraje, mestá a obce za hospodárenie vlády, ktoré nedokážu ovplyvniť.

„Za stav verejných financií sú z 98,5 percenta zodpovední vládni politici. Samosprávy tvoria len zvyšných 1,5 percenta dlhu, a preto jednoducho nemôžu byť postihované dlhovou brzdou. Nehovoriac o tom, že my máme prísnejší zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý počíta aj s uvalením samosprávy do nútenej správy, čo je ten najväčší trest. Čiže kraje, mestá a obce sú motivované hospodáriť zodpovedne - plánovať a investovať v prospech zlepšovania služieb pre obyvateľov - ale sme proti tomu, aby sme trpeli pre nezodpovednosť niekoho iného,“ zdôraznil predseda SK8 Jozef Viskupič.

Zástupcovia územnej samosprávy navrhujú zmenu ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti v podobe vyňatia samospráv z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Návrh bol vopred prerokovaný a je podporovaný aj Ministerstvom financií SR, čo potvrdzuje ich opodstatnenosť a bezpečnosť pre stabilitu verejných financií.

„Ak má byť územná samospráva stabilným partnerom štátu, musí mať vytvorené podmienky na zodpovedné a predvídateľné hospodárenie. Neexistuje dôvod, aby samosprávy niesli dôsledky nastavení, ktoré nezohľadňujú ich špecifiká a reálne výdavkové potreby. Zmena novely ústavného zákona bude malým krokom k stabilizácii financovania miest a obcí, “ uviedol predseda ZMOS Jozef Božík.

Spoločne poukazujeme na tieto kritické body, a to už v kontexte zostavovania návrhu rozpočtov na najbližšie rozpočtové obdobie 2027-2029:

  1. Nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv: Podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, čo je v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy nemožné. Rovnako tak platná legislatíva ukladá samosprávam povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet, čo v praxi vylučuje možnosť zapojenia ušetrených prostriedkov samospráv z minulých období.
  2. Paralýza investícií: V súčasnosti platné legislatívne nastavenie ústavného zákona znemožňuje samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície, čo v praxi znamená zastavenie investičných projektov regiónov.
  3. Kolektívna vina samospráv: Samosprávy sú trestané za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť. Hoci obce, mestá a kraje hospodária zodpovedne, limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy.
  4. Investičný dlh vs. rozpočtová zodpovednosť: Samosprávy nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa. Žiadame o priestor na zodpovedné investície nám zverenej infraštruktúry, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch.
  5. Už existujúca dostatočná legislatívna ochrana: Kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni.

Stavovské organizácie pripomínajú, že zadlžovanie samospráv je už dnes pod prísnou kontrolou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten efektívne limituje celkový dlh na individuálnej úrovni každej obce, mesta alebo samosprávneho kraja. Duplicitné a necitlivé sankcie zo štátnej úrovne sú preto nadbytočné a kontraproduktívne.

„Mestá nie sú príčinou problému verejných financií, no v súčasnosti nesú jeho dôsledky. Potrebujeme legislatívu, ktorá nebude brzdiť rozvoj, ale umožní nám zodpovedne investovať a plniť naše záväzky voči obyvateľom,“ doplnil prezident ÚMS Richard Rybníček.

Samosprávy stoja pred kľúčovým obdobím prípravy rozpočtov na roky 2027-2029.  Spoločná žiadosť adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky je jasným signálom, že bez legislatívnej zmeny hrozí územiu kolaps, ktorý pocítia obyvatelia v každodennom živote. Vzhľadom na to, že návrh získal podporu ministerstva financií, územie očakáva od zákonodarcov rýchly a konštruktívny proces schvaľovania tak, aby v septembri už mohli pripravovať svoje rozpočty na nasledujúci rok v súlade s požiadavkami novely ústavného zákona. 

Digitálna koalícia v spolupráci so združením SK8 a Junior Achievement Slovensko organizujú ďalší ročník celoslovenskej súťaže IDEATHON, ktorá dáva priestor mladým ľuďom prinášať inovatívne riešenia na aktuálne spoločenské výzvy. 

Témou tohto ročníka je bezpečnosť detí v online prostredí – teda hľadanie nápadov, ako chrániť deti v digitálnom svete, predchádzať rizikám a podporovať bezpečné a zodpovedné správanie na internete.

Zapojiť sa môžu študenti stredných škôl z celého Slovenska v 4-členných tímoch pod vedením pedagóga.

Súťaž prebieha v dvoch kolách: 

Využite príležitosť ukázať, že mladí ľudia majú skvelé nápady a chuť meniť digitálny svet k lepšiemu. Prihláste sa a buďte súčasťou riešenia. 

Prezidentovi SR, Petrovi Pellegrinimu, sme vo štvrtok 16. apríla predstavili spoločný pozičný dokument združení SK8 a ZMOS. Na stretnutí, ktorého sa zúčastnila aj Únia miest Slovenska, sme otvorili odbornú diskusiu o budúcnosti verejnej správy a potrebe jej systematickej reformy.

Predložený dokument neprináša len reakcie na existujúce návrhy, ale aktívne formuluje vlastnú víziu moderného a funkčného usporiadania verejnej správy. Zameriava sa na zásadné zmeny celého systému – od ústavných úprav, cez jasné a logické nastavenie kompetencií na základe dôkladného auditu, až po efektívnejšie financovanie a územné usporiadanie.

Na rokovaní sme sa s pánom prezidentom zhodli na 3 dôležitých a aktuálnych témach:

Ďakujeme za otvorený dialóg a priestor predstaviť konkrétne riešenia, ktoré môžu posunúť Slovensko vpred.

Na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu SR sa dnes stretli zástupcovia SK8 a ZMOS s cieľom pokračovať v odbornej diskusii o novele zákona o územnom plánovaní. Stretnutie zároveň nadviazalo na predchádzajúci dialóg, v rámci ktorého boli identifikované kľúčové bariéry v praxi.

Diskusia sa zamerala na podnety miestnej a regionálnej samosprávy. Zástupcovia poukázali najmä na chýbajúce územné plány obcí, pravidlá pre rozvoj mimo zastavaného územia obcí, chýbajúcu metodiku pri príprave Koncepcie územného rozvoja regiónov, ako aj na legislatívne a technické nastavenie systému.

Súčasťou stretnutia bolo aj predstavenie pozičného dokumentu združení SK8 a ZMOS k reforme verejnej správy, ktorý rámcuje širšie systémové podmienky fungovania samospráv a ich dopad na plánovanie a rozvoj územia.

V Štrasburgu sa uskutočnilo jubilejné 50. zasadnutie Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, na ktorom sa zúčastnila aj slovenská delegácia vrátane zástupcov SK8. Rokovania otvorili viaceré dôležité témy týkajúce sa budúcnosti samospráv a priniesli diskusie o aktuálnych výzvach, ktorým dnes čelia samosprávy naprieč Európou.

Dominantnou témou zasadnutia bola Ukrajina – jej decentralizácia a obnova počas aj po vojne. Zástupcovia ukrajinských miest a regiónov zdieľali konkrétne skúsenosti z praxe a poukázali na to, že posilnenie samospráv ešte pred vojnou výrazne prispelo k odolnosti krajiny. 

Ďalšie témy sa venovali rastúcemu tlaku na volených zástupcov či otázkam bezpečnosti a nenávistných prejavov voči lokálnym politikom, ale aj priebehu komunálnych volieb v Gruzínsku. Hovorilo sa tiež o využívaní umelej inteligencie na miestnej a regionálnej úrovni a potrebe posilňovať kapacity samospráv a zároveň zodpovedne pristupovať k novým technológiám. 

Slovenskú delegáciu za SK8 na zasadnutí tvorili Zuzana Schwartzová z Bratislavského samosprávneho kraja, Dávid Kapusta z Banskobystrického samosprávneho kraja a Marek Hudák ako náhradník z Prešovského samosprávneho krajaj. Zástupcovia sa tiež zúčastnili diskusie o možnostiach využívania zdrojov z Rozvojovej banky Rady Európy a Vyšehradského fondu, pričom kľúčovou témou bolo sprístupnenie úverov a dotácií aj pre menšie obce.

Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy je poradným orgánom združujúcim volených zástupcov miest a regiónov zo 46 krajín. Zameriava sa na posilňovanie demokracie na miestnej úrovni a prináša odporúčania pre fungovanie samospráv v Európe.

Najnovšie zverejnená štatistika implementácie eurofondov v území ukazuje, že samosprávne kraje si hlavnú časť svojej práce splnili a už majú takmer všetky eurofondy rozdelené na konkrétne projekty -> až 91 % z celkovej alokácie 1,4 miliardy eur je na úrovni krajov schválených v rámci integrovaných územných investícií. Znamená to, že v krajských Radách partnerstva sa územní aktéri dohodli, na ktoré projekty a v akej výške budú žiadať o eurofondy.

Napriek tomu čerpanie stojí. Dôvodom sú zdĺhavé procesy na ministerstvách a dlhé kontroly verejného obstarávania, ktoré brzdia podpisovanie zmlúv aj vyplácanie financií. Z celkovej sumy sa doteraz pre kraje podarilo vyčerpať len približne 23 miliónov eur, čo predstavuje menej ako 2 %.

Kraje upozorňujú na dlhodobý problém riadenia eurofondov na Slovensku. Ak sa tempo nezrýchli, hrozí prepadnutie desiatok miliónov eur, hoci samosprávy si svoje míľniky plnia. Rozhodovanie o projektoch sa v minulosti síce čiastočne presunulo na samosprávy s cieľom zrýchliť ich využitie. Tento zámer sa však zatiaľ v praxi nenaplnil, keďže realizácie stále brzdí centralizovaný systém, komplikovaná byrokracia a nedostatočná koordinácia medzi štátnymi inštitúciami.

Ministerstvo investícií tvrdí, že situáciu sleduje a prijíma opatrenia na zrýchlenie, zároveň však nevylučuje, že v krajnom prípade regiónom peniaze zoberie. SK8 preto apeluje na zrýchlenie procesov, aby Slovensko neprišlo o eurofondy, ktoré sú kľúčové pre rozvoj regiónov – od škôl a ciest až po sociálne služby či modernizáciu verejných budov.

crossmenu