V sobotu 24. októbra si obyvatelia Slovenska zvolili predsedov samosprávnych krajov, poslancov krajských zastupiteľstiev, starostov, primátorov a poslancov miestnych samospráv na roky 2026-2030.
Volebná účasť vo voľbách do samosprávnych krajov dosiahla 46,56%, čo je historicky najvyššia hodnota. Aj tento výsledok potvrdzuje význam regionálnej samosprávy.
Predsedami samosprávnych krajov sa stali:
Samosprávne kraje združené v SK8 čaká nové volebné obdobie. Tešíme sa na spoluprácu s novozvolenými vedeniami krajov pri presadzovaní tém, ktoré pomáhajú rozvoju regiónov a zlepšujú život obyvateľov Slovenska.
Tento týždeň sa v Bruseli opäť koná Európsky týždeň regiónov a miest, najväčšie európske podujatie venované regionálnemu rozvoju a samosprávam. Tohtoročné motto „Strong regions, strong Europe“ zdôrazňuje, že mnohé riešenia európskych výziev vznikajú práve v regiónoch.
Cieľom podujatia je hľadať riešenia na zvládanie súčasných výziev, podporovať kvalitné verejné služby, rozvoj ekonomiky, inovácie a lepší život obyvateľov. Zároveň vytvára priestor na výmenu skúseností a budovanie partnerstiev naprieč Európou.
🇸🇰 Súčasťou podujatia sú aj zástupcovia slovenských samosprávnych krajov, ktorí diskutujú o regionálnom rozvoji, inováciách, doprave, energetike či efektívnom využívaní európskych fondov. Práve zdieľanie skúseností a dobrej praxe patrí medzi najväčšie prínosy #EURegionsWeek.
Samosprávne kraje zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní verejných služieb, rozvoji územia a implementácii európskych politík v praxi. Aj preto SK8 dlhodobo presadzuje silnejšie postavenie krajov pri rozhodovaní o témach, ktoré ovplyvňujú život ľudí v krajoch, mestách a obciach.
Silné regióny nevznikajú náhodou. Vznikajú tam, kde majú samosprávy dostatok kompetencií, zdrojov a priestoru prinášať riešenia šité na mieru potrebám svojich obyvateľov.
Školy, kultúrne domy, úrady aj múzeá v pôsobnosti samospráv čakajú na Slovensku roky na obnovu. Už budúci rok však bude na ich obnovu k dispozícii výrazne menej peňazí, než krajina potrebuje – a bez doplnenia zdrojov sa investičný dlh bude ďalej prehlbovať. Nová analýza Budov pre budúcnosť a samospráv upozorňuje, že Slovensko potrebuje nielen okamžite mobilizovať viac verejných a súkromných zdrojov na obnovu v rokoch 2026 – 2027, ale zároveň nastaviť financovanie tak, aby sa obnova verejných budov neopierala o mozaiku krátkodobých výziev s meniacimi sa pravidlami, termínmi a zodpovednosťou jednotlivých rezortov.
Problém nie je (len) v peniazoch, ale v tom, ako sú nastavené
Analýza projektových zásobníkov integrovaných územných investícií (IÚI) a udržateľných mestských regiónov (UMR) identifikovala 2 203 pripravovaných projektov obnovy verejných budov v celkovej hodnote 2,19 miliardy eur pričom ide len o dolný odhad skutočnej potreby. Najviac sa to týka škôl (33,5 % hodnoty), kultúrnych domov a komunitných centier (12,4 %) či pamiatkových budov.
Samosprávy pritom majú projekty pripravené, problémom je systém, do ktorého ich majú vpasovať:
Aj keby sa objem peňazí zdvojnásobil, tento spôsob financovania – nárazový, roztrieštený medzi rezorty, bez dlhodobého plánu – investičný dlh nezastaví. Na udržanie tempa obnovy 3 % ročne je potrebných 550 miliónov eur ročne; doteraz sa dosahovalo len 200 až 250 miliónov.
„Čísla hovoria jasne – samosprávy sú pripravené a hodnota naplánovaných projektov dosahuje takmer 2,2 miliardy eur. Problémom nie je naša pasivita, ale chaotický systém financovania, ktorý nám zväzuje ruky. Nemôžeme modernizovať stredné školy, zariadenia sociálnych služieb, či kultúrne inštitúcie na základe náhodných výziev s nepredvídateľnými termínmi. Samosprávne kraje potrebujú stabilný, viacročný finančný rámec. Len tak dokážeme systematicky znižovať investičný dlh a premeniť naše regióny na moderné, energeticky úsporné a bezpečné miesta pre život,“ povedal trnavský župan a predseda SK8 Jozef Viskupič.
„Nemôžeme od samospráv očakávať strategické plánovanie a zároveň ich nútiť rozhodovať sa podľa aktuálne otvorených výziev. Ak dnes mesto alebo obec vie, že potrebuje obnoviť školu, kultúrny dom alebo inú verejnú budovu, musí mať možnosť zaradiť túto investíciu do viacročného plánu s jasnou perspektívou financovania. Osobitne dôležité je to pre menšie obce, ktorých administratívne a finančné kapacity na prípravu projektov a spolufinancovanie sú obmedzené,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
„Mestá potrebujú vedieť, s akými zdrojmi a podmienkami môžu pri obnove svojich budov počítať nielen dnes, ale aj o niekoľko rokov. Ak majú zodpovedne plánovať investície, pripravovať projekty a plniť nové povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti, potrebujú stabilný a predvídateľný systém financovania. Jednorazové výzvy s meniacimi sa podmienkami ho nenahradia. ÚMS preto považuje za dôležité, aby štát nastavil dlhodobý rámec financovania obnovy verejných budov v spolupráci so samosprávami a s ohľadom na ich reálne možnosti,“ uviedla Jana Červenáková, výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska.
„Samosprávy nepotrebujú presviedčať, že obnova budov má zmysel. Sú pripravené investovať a podľa našej analýzy majú pripravené projekty v objeme približne 2 miliardy eur. Prvým a najdôležitejším krokom preto musí byť doplniť do obnovy verejných budov viac zdrojov. Už dnes ich je menej, než samosprávy potrebujú, a v nasledujúcom roku sa tento problém ešte prehĺbi. Zároveň na samosprávy prichádzajú nové povinnosti vyplývajúce z európskej a národnej legislatívy v oblasti energetickej efektívnosti. Od budúceho roka budú musieť napríklad podrobnejšie sledovať a vyhodnocovať energetickú hospodárnosť svojich budov. Nemôžeme od nich očakávať, že budú plniť nové povinnosti, obnovovať svoj majetok a zároveň zvyšovať energetickú efektívnosť bez toho, aby sme im na to zabezpečili potrebné financovanie. Aj preto je nevyhnutné čo najskôr uvoľniť dostupné európske zdroje a nasmerovať ich tam, kde sú pripravené projekty a kde môžu priniesť konkrétny výsledok a neodkladne začať pripravovať predvídateľný rámec, ktorý umožní tieto investície plánovať dlhodobo,“ uviedol Jakub Vojt za Budovy pre budúcnosť.
Riešenie: stabilný, viacročný rámec
Autori neodporúčajú len „viac peňazí", ale aj zmenu logiky financovania pred novým programovým obdobím 2028–2034: stabilnú viacročnú alokáciu, ktorá sa bude blížiť investičnej potrebe 550 miliónov eur ročne, jednotný register verejných budov na plánovanie priorít, samostatný mechanizmus na financovanie projektovej prípravy (dokumentácia, audity, povolenia) a mobilizáciu súkromného kapitálu aj podporou garantovaných energetických služieb.
Bez tejto zmeny bude Slovensko podľa štúdie aj naďalej dobiehať investičný dlh, ktorý sa každým rokom prehlbuje a s blížiacimi sa európskymi termínmi bude riešenie čoraz drahšie.
Štúdia vznikla v spolupráci so Združením samosprávnych krajov Slovenska (SK8), Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úniou miest Slovenska (ÚMS).
Ministerstvo vnútra SR dnes za účasti Polície SR a samosprávnych združení SK8, ZMOS a Únie miest Slovenska vyhlásilo výzvu na podporu budovania a rozširovania kamerových systémov pre rok 2026, ktorá pomôže mestám, obciam aj krajom zvyšovať bezpečnosť vo verejnom priestore a chrániť verejný majetok. Celková alokácia výzvy je 1 milión eur.
Samosprávne kraje spravujú rozsiahlu sieť kultúrnych inštitúcií, stredných škôl, zariadení sociálnych služieb či dopravnej infraštruktúry. Práve na týchto miestach môžu moderné kamerové systémy pomôcť predchádzať vandalizmu, poškodzovaniu majetku a zvyšovať bezpečnosť návštevníkov aj zamestnancov.
Samosprávne kraje sú pripravené využívať moderné technológie ako súčasť prevencie kriminality. Kamerové systémy dnes nepredstavujú len nástroj na zaznamenávanie incidentov, ale aj účinný preventívny prvok, ktorý pomáha predchádzať rizikovému správaniu a zvyšuje pocit bezpečia vo verejnom priestore.
SK8 víta vyhlásenie výzvy a podporuje opatrenia, pretože bezpečnosť patrí medzi základné predpoklady kvalitného života v regiónoch Slovenska.
Napriek náročným podmienkam si samosprávne kraje aj v roku 2025 udržali stabilné hospodárenie. Priemerné skóre finančného zdravia krajov podľa hodnotenia INEKO zostalo rovnako ako vlani na úrovni 4,33 bodu. Zadlženie krajov síce mierne vzrástlo, pozitívnou správou je však pokles nákladov na obsluhu dlhu a zlepšenie bilancie bežného účtu.
Najlepšie hodnotené samosprávne kraje:
Výsledky potvrdzujú, že kraje pristupujú k svojim rozpočtom zodpovedne a dokážu si udržiavať finančnú stabilitu aj v období rastúcich nákladov a šetrenia verejných financií.
Tieto čísla však treba vnímať v širších súvislostiach. Vláda už druhý rok znižuje podiel krajov na výnose dane z príjmov fyzických osôb a na rozpočty VÚC dopadajú aj ďalšie rozhodnutia z predchádzajúcich rokov, ktoré znižujú ich príjmy alebo zvyšujú výdavky. Kraje sa zároveň musia vyrovnávať s dôsledkami zmien v daňovom bonuse, asignácii dane, reforme financovania sociálnych služieb či s rastúcimi nákladmi na energie, služby a spolufinancovanie investičných projektov.
Samosprávne kraje zabezpečujú prímestskú dopravu, stredné školstvo, sociálne služby, kultúru či regionálny rozvoj. Preto považujeme za dôležité, aby sa pri nastavovaní verejných financií rešpektovala finančná autonómia krajov a aby sa konsolidačné opatrenia vlády neprenášali na služby, ktoré každodenne využívajú obyvatelia regiónov.
Výsledky INEKO ukazujú, že kraje si svoje financie dokážu strážiť. Ak však majú naďalej investovať do rozvoja regiónov a zvyšovať kvalitu verejných služieb, potrebujú stabilné a predvídateľné financovanie.
Viac informácií nájdete na webstránke:
Počas víkendu sa v ukrajinskom Bukoveli uskutočnil prvý summit Karpatskej integračnej iniciatívy, ktorý spojil 8 krajín karpatského makroregiónu – Slovensko, Ukrajina, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Srbsko – od vládnych predstaviteľov cez samosprávy až po európske inštitúcie a zástupcov biznisu. Na pozvanie Veľvyslanectva Ukrajiny v SR sa na podujatí zúčastnili aj zástupcovia slovenských samosprávnych krajov.
Summit položil základy Karpatskej osmičky (C8) ako platformy na koordináciu spolupráce krajín, regiónov a miest. Pozornosť sa má sústrediť napríklad na dopravu a logistiku, energetiku, hospodársky rozvoj, bezpečnosť, cestovný ruch či ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
Karpatský makroregión je spoločným priestorom, ktorý spája naše krajiny. Pre Slovensko je dôležité, aby sa táto spolupráca neodohrávala iba na úrovni štátov. Práve silný hlas regiónov môže priniesť konkrétne cezhraničné projekty, lepšie dopravné prepojenia, nové investície a užšiu spoluprácu medzi komunitami na oboch stranách hraníc.

Slovenské samosprávne kraje na summite zastupovali podpredsedovia piatich krajov - Jozef Kanuščák (PSK), Branislav Tréger (ŽSK), Mikuláš Pál (BBSK), Patrik Voltmann (TTSK) a Dušan Tomaško (KSK).
V Deň Ústavy SR sa na Bratislavskom hrade uskutočnilo Národné fórum „Vízia Slovensko 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu" pod hlavičkou Úrad vlády SR. Na podujatí sa po prvýkrát predstavil strategický dokument, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied ako celostný pohľad na budúcnosť Slovenska do roku 2040. V mene samosprávnych krajov sa k prítomným prihovoril aj Jozef Viskupič, predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja.
Oceňujeme, že dokument vznikal v širokom odbornom a spoločenskom dialógu aj za pripomienkovania združenia SK8, a že si kladie ambíciu pozerať sa za horizont jedného volebného obdobia. Za kľúčové považujeme najmä, že hovorí o predvídateľnom financovaní samosprávy, a tiež že definuje strategické vládnutie ako spoločnú schopnosť vlády, krajov a obcí.
V tento výnimočný deň pripomíname, že podľa Ústavy SR územná samospráva nie je výkonným nástrojom štátu, ale druhým pilierom demokratickej moci, vertikálnou deľbou moci a každodennou školou praktickej demokracie. Obce, mestá a samosprávne kraje sú miestom, kde občan vidí demokraciu najbližšie, a kde by ju najskôr stratil, keby prestala fungovať.
Napriek mnohým pozitívam však Vízii Slovensko 2040 chýba záväzok vytvoriť formálny a pravidelný konzultačný mechanizmus vlády so samosprávou pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa dotýkajú jej kompetencií, financovania alebo organizácie. Nejde o novú požiadavku – dlhodobo ju spolu s #SK8 presadzujú aj ZMOS a Únia miest Slovenska, a je štandardom vo vyspelých členských štátoch EÚ v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. Bez takéhoto mechanizmu zostane partnerstvo len atramentom na papieri.
“Samosprávne kraje dnes neprichádzajú s natiahnutou rukou. Prichádzame s ponukou. Ponúkame dáta z našich území a znalosť reálneho života ľudí. Ponúkame regionálne fóra, na ktorých môže o Vízii a Stratégii diskutovať celá krajina, nielen Bratislava. Pretože Slovensko nebude moderným štátom, ak bude mať modernú iba jednu - centrálnu - úroveň vládnutia,” zdôraznil predseda SK8, Jozef Viskupič.
Slovenské národné povstanie v auguste 1944 bolo rozhodnutím postaviť sa proti nacizmu a domácemu fašizmu v čase, keď to znamenalo riskovať vlastný život, slobodu aj bezpečie svojich blízkych. Pridali sa k nemu vojaci, partizáni aj obyčajní ľudia, ktorí odmietli zostať bokom. Ich odvahu si pripomíname aj po 82 rokoch.
„SNP nie je len historická udalosť. Je to hodnota, ktorá nás učí, že sloboda je krehká a demokracia zraniteľná. Učí nás, že odporovať zlu treba skôr, než prerastú do podoby, ktorá ohrozuje samotnú podstatu demokracie a životy našich spoluobčanov. A že pomoc tomu, kto sa bráni pred agresorom a okupantom, je vec nielen politická, ale aj – a najmä – morálna a etická,“ uviedol predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.
Samosprávne kraje na Slovensku sa dlhodobo zlepšujú v otvorenosti voči verejnosti aj v zverejňovaní informácií. Najnovší rebríček Transparency International Slovensko ukazuje pozitívny trend – väčšina žúp už dosahuje najvyššie hodnotenie a posúva sa smerom k vyššej dôvere verejnosti.
Siedme hodnotenie žúp ukázalo, že sa opäť dokázali posunúť v transparentnosti. Ich priemerné skóre vzrástlo o tri percentuálne body na 72% (oproti 69% z roku 2022 a 63% z roku 2020).
TOP 3 najtransparentnejšie kraje:
Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenal Trnavský kraj, ktorý sa z predposledného miesta v roku 2022 prebojoval na druhú priečku a dokázal v hodnotení narásť až o 17 % (skokan rebríčka, skóre 81%).
Rebríček sleduje, ako kraje zverejňujú informácie, ale aj aké majú nastavené protikorupčné mechanizmy. Hodnotených je 11 oblastí - hospodárenie, prístup k informáciám, personálna politika, dotácie či zapájanie verejnosti. K najväčšiemu zlepšeniu došlo v kategóriách Etika a konflikt záujmov a Predaj a prenájom majetku.
Samosprávne kraje čoraz viac sprístupňujú informácie, komunikujú otvorenejšie a posilňujú kontrolovateľnosť svojho fungovania. Transparentnosť sa tak stáva prirodzenou súčasťou ich fungovania.
Viac informácií v tlačovej správe:
Združenie SK8 si v týchto dňoch pripomína 20 rokov svojho založenia – 20 rokov, počas ktorých sa kraje spoločne usilujú o silnejšie regióny a verejnú správu, ktorá má skutočný význam v každodennom živote ľudí.
Zároveň si tento rok pripomíname aj 25 rokov samosprávnych krajov na Slovensku – obdobie, počas ktorého sa ukázalo, že rozhodovanie bližšie k ľuďom má svoj hlboký zmysel.
SK8 dlhodobo prepája skúsenosti jednotlivých krajov a podporuje spoluprácu v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu života – od školstva a dopravy, cez sociálne služby až po kultúru a regionálny rozvoj. Aj v náročných situáciách sú kraje oporou pre ľudí a dôležitým pilierom fungovania verejných služieb.
Ďakujeme všetkým, ktorí sú súčasťou tejto spoločnej cesty. Veríme, že aj nasledujúce roky budú patriť silným regiónom, kvalitným službám a rozhodnutiam, ktoré vznikajú čo najbližšie k ľuďom a ich každodenným potrebám.
Týždeň dobrovoľníctva je tu a po celom Slovensku opäť spája ľudí, ktorým záleží na ich okolí. Tento rok sa zapojilo 286 organizácií naprieč všetkými krajmi, ktoré po celom Slovensku pripravili rekordných 559 dobrovoľníckych príležitostí – od pomoci seniorom, cez komunitné a vzdelávacie aktivity, až po environmentálne či kultúrne projekty.
Pozrite si ponuku vo vašom okolí, vyberte si aktivitu, ktorá vám je blízka, a počas nasledujúcich 7 dní sa pridajte k stovkám ďalších dobrovoľníkov a dobrovoľníčok po celom Slovensku.
Vyberte si príležitosť vo svojom kraji:
V roku, keď prebieha Medzinárodný rok dobrovoľníctva 2026 pre udržateľný rozvoj, sa na Slovensku od januára do apríla uskutočnilo takmer 100 dobrovoľníckych podujatí s účasťou viac ako 2 800 ľudí.
V Bruseli v týchto týždňoch prebiehajú kľúčové rokovania o rozpočte Európskej únie na roky 2028 - 2034 (tzv. viacročný finančný rámec EÚ). Práve v tomto období sa rozhoduje o tom, ako bude po roku 2027 nastavené fungovanie eurofondov a akú úlohu budú v tomto procese zohrávať regióny a mestá.
Minulý týždeň sa zástupcovia SK8 zúčastnili plenárneho zasadnutia Európskeho výboru regiónov, kde bolo jednomyseľne prijaté kľúčové stanovisko k “Nariadeniu o Národných a regionálnych partnerských plánoch” (NRPP). Tieto plány majú určiť pravidlá a priority čerpania fondov EÚ v členských štátoch po roku 2027.
Stanovisko 27 štátov EÚ zdôrazňuje, že regióny musia byť zapojené do všetkých fáz prípravy budúceho programového obdobia a mať plnohodnotné miesto pri rokovacom stole. Dokument zároveň upozorňuje na riziká príliš centralizovaného prístupu k budúcemu rozpočtu EÚ, ktorý by mohol obmedziť schopnosť regiónov reagovať na konkrétne potreby územia.
„Nejde len o objem finančných zdrojov, ale najmä o spôsob ich využívania. Európske prostriedky musia smerovať tam, kde môžu priniesť najväčší prínos pre obyvateľov regiónov a kvalitu života v území,“ zdôraznil Juraj Droba, predseda slovenskej národnej delegácie a predseda Bratislavského samosprávneho kraja.